Od: Vierička

Vierička — Fri, 11 Apr 2025 20:14:00 +0000

Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár riadkov o ZUŠ-ke v Krásne. Pamätám si, keď som tam ako decko chodila, a mám z toho taký… no, mix spomienok. Na začiatku to bolo super, taká tá detská radosť z niečoho nového, z toho, že sa učím hrať na niečo alebo že môžem kresliť. Cítila som sa tam v bezpečí a medzi kamarátmi. Napríklad niektorí učitelia, tí boli fakt od srdca, s tými to bolo zážitok. Vedeli človeka tak povzbudiť, že aj keď mi niečo nešlo, mala som pocit, že to raz určite dám. Bolo vidieť, že ich tá práca baví a že chcú, aby sme sa niečo naučili a aby nás to chytilo. Párkrát sme mali aj také vystúpenia, to bolo vždy fajn, vidieť, že sa na to teší celá rodina a že sa snažíme ukázať, čo vieme. Takéto chvíle sú na nezaplatenie, lebo sa človek naučí aj trošku prekonávať trému a tak. Potom ale, ako plynul čas, mám pocit, že niektoré veci už neboli také ružové. Zdá sa mi, že priestory by si zaslúžili trošku viac pozornosti. Niektoré triedy boli také tmavé, alebo sa tam zle dýchalo, hlavne keď nás tam bolo viac. A aj tie nástroje, no, niekedy to bolo tak, že by to chcelo už poriadnu údržbu alebo aj niečo novšie, aby sa na tom lepšie hralo. To vie človeka dosť demotivovať, keď sa snažíš a nástroj ťa nepodrží. Niekedy mi tiež pripadalo, že učenie bolo dosť také, no, staromódne, by som povedala. Že sa šlo podľa nejakých tabuliek a nie vždy sa myslelo na to, čo by bavilo aj tých, čo nie sú úplne excelentní. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to, čo sa tam dialo, ich proste nevtiahlo. Bolo by fajn, keby sa učilo trošku viac hravou formou, alebo keby sa hľadali veci, ktoré sú pre nás bližšie, pre tú našu generáciu. Lebo inak sa to stane len takou povinnosťou a stráca sa tá radosť z umenia. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky.

Komentáre k Základná umelecká škola Slov.národ.povstania 167, Krásno nad Kysucou

Od: Vierička