<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Školská 1, Nitrianske Pravno	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-nitrianske-pravno/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-nitrianske-pravno/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-nitrianske-pravno/#comment-9217</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 16 Feb 2025 18:49:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-nitrianske-pravno/#comment-9217</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na základnú umeleckú školu v Nitrianskom Pravne na Školskej ulici, mám také zvláštne pocity. Pamätám si, ako som tam šla prvýkrát, plná očakávaní, že to bude niečo super, že sa naučím niečo nové a budem sa tešiť na každý jeden krúžok. A tak trochu aj bolo, ale potom prišli aj chvíle, kedy som si hovorila, že toto je už priveľa alebo že to proste nie je ono. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo, že niektorí učitelia tam boli fakt úžasní. Myslím si, že tí to robili s takou vášňou, že to človek cítil. Dokázali nás motivovať, aj keď sa nám nechcelo, a videla som na nich, že im naozaj záleží na tom, aby nám niečo odovzdali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť a vymýšľať zaujímavé veci. Tie verejné vystúpenia, keď sme mali možnosť ukázať, čo sme sa naučili, boli tiež super zážitok a budovali taký fajn pocit spolupatričnosti v rámci komunity. Ale potom sú tu aj veci, ktoré mi prišli trošku slabšie. Napríklad vybavenie, mám pocit, že to už tam asi zažilo lepšie časy. Niektoré nástroje alebo pomôcky by si naozaj zaslúžili buď opravu, alebo výmenu. Niekedy som mala pocit, že sme sa s tým trápili viac, ako by bolo treba. A tiež komunikácia, s tou to bolo občas na nervy. Zda sa mi, že nie vždy sa k nám dostali všetky informácie včas, alebo sme sa museli pýtať na sto rôznych miest, aby sme sa niečo dozvedeli. To dokáže človeka dosť vytočiť, hlavne ak má aj iné povinnosti. A potom ešte, aj keď niektorí učitelia boli skvelí, nie všetci boli takí. Občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo hodiny boli také, že človeka moc nestrhli. Chápem, že každý má svoj štýl, ale niekedy sa mi zdalo, že by sa to dalo robiť oveľa pútavejšie. Proste, celkovo to bolo tak, že jeden deň som odtiaľ odchádzala nadšená a plná elánu, a inokedy som si hovorila, že už tam asi ani nemusím ísť. Je to taký mix, kde nájdeš aj to dobré, aj to, čo by sa dalo určite zlepšiť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na základnú umeleckú školu v Nitrianskom Pravne na Školskej ulici, mám také zvláštne pocity. Pamätám si, ako som tam šla prvýkrát, plná očakávaní, že to bude niečo super, že sa naučím niečo nové a budem sa tešiť na každý jeden krúžok. A tak trochu aj bolo, ale potom prišli aj chvíle, kedy som si hovorila, že toto je už priveľa alebo že to proste nie je ono. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo, že niektorí učitelia tam boli fakt úžasní. Myslím si, že tí to robili s takou vášňou, že to človek cítil. Dokázali nás motivovať, aj keď sa nám nechcelo, a videla som na nich, že im naozaj záleží na tom, aby nám niečo odovzdali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili niečo naučiť a vymýšľať zaujímavé veci. Tie verejné vystúpenia, keď sme mali možnosť ukázať, čo sme sa naučili, boli tiež super zážitok a budovali taký fajn pocit spolupatričnosti v rámci komunity. Ale potom sú tu aj veci, ktoré mi prišli trošku slabšie. Napríklad vybavenie, mám pocit, že to už tam asi zažilo lepšie časy. Niektoré nástroje alebo pomôcky by si naozaj zaslúžili buď opravu, alebo výmenu. Niekedy som mala pocit, že sme sa s tým trápili viac, ako by bolo treba. A tiež komunikácia, s tou to bolo občas na nervy. Zda sa mi, že nie vždy sa k nám dostali všetky informácie včas, alebo sme sa museli pýtať na sto rôznych miest, aby sme sa niečo dozvedeli. To dokáže človeka dosť vytočiť, hlavne ak má aj iné povinnosti. A potom ešte, aj keď niektorí učitelia boli skvelí, nie všetci boli takí. Občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie, lebo hodiny boli také, že človeka moc nestrhli. Chápem, že každý má svoj štýl, ale niekedy sa mi zdalo, že by sa to dalo robiť oveľa pútavejšie. Proste, celkovo to bolo tak, že jeden deň som odtiaľ odchádzala nadšená a plná elánu, a inokedy som si hovorila, že už tam asi ani nemusím ísť. Je to taký mix, kde nájdeš aj to dobré, aj to, čo by sa dalo určite zlepšiť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
