<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Školská 1, Ľubica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-lubica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-lubica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:27 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Babka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-lubica/#comment-9396</link>

		<dc:creator><![CDATA[Babka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 11 Feb 2025 17:57:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-skolska-1-lubica/#comment-9396</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na roky strávené na ZUŠ-ke v Ľubici, tak mám v sebe taký zvláštny pocit. Na jednej strane som tam zažila naozaj pekné chvíle a veľa som sa naučila, ale na druhej strane si pamätám aj veci, ktoré mi prišli trochu... zastarané, alebo tak. Celkovo si ale myslím, že pre nás, čo sme vyrastali v dedine, to bola super príležitosť vôbec sa k umeniu dostať. Mám pocit, že učitelia tam boli väčšinou takí srdciari. Videla som na nich, že ich to baví a že im na nás naozaj záleží. Naozaj sa snažili naučiť nás veci poriadne a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa s každým pracovať individuálne, čo bolo super, lebo každý predsa potrebuje niečo iné. Vďaka nim som si fakt obľúbila môj nástroj a aj keď som niekedy frflala na cvičenie, vedela som, že to má zmysel. Niektorí z nich nás vedeli tak namotivovať, že sme sa ani nevedeli dočkať ďalšej hodiny. Dokonca sme sa s výsledkami dostali aj na nejaké tie regionálne súťaže a to ma vždycky hrozne tešilo. Taká tá školská atmosféra bola vždycky milá a príjemná, človek sa tam cítil fakt dobre. Na druhej strane, občas som si hovorila, že by to chcelo trochu ožiť. Niekedy mi prišlo, že sa držíme dosť pri zemi a chýba mi tam nejaký moderný vietor, hlavne čo sa týka niektorých nástrojov alebo prístupov. Mám pocit, že niektoré veci by sa dali robiť aj inak, možno viac interaktívne, aby to bavilo aj tých, čo tam boli možno len z donútenia. Občas som videla, že niektorí žiaci sa už po pár minútach nudili a len čakali na zvonenie, lebo to bolo pre nich príliš tradičné, alebo čo. A priznám sa, aj vybavenie by mohlo byť lepšie. Niekedy sa mi zdalo, že by sa zišlo investovať do nových nástrojov alebo možno trošku vytuningovať priestory, aby to bolo ešte príjemnejšie, aj keď viem, že to asi nie je len tak. Ale aj tak, napriek všetkým tým drobnostiam, si myslím, že ZUŠ-ka tam má svoje dôležité miesto. Pre mňa osobne to bola dobrá skúsenosť a som rada, že som tam mohla chodiť. Dala mi základy, na ktorých som potom mohla stavať a otvorila mi oči pre svet umenia. Bez nej by som sa možno nikdy nedostala k tomu, čo ma dnes baví.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na roky strávené na ZUŠ-ke v Ľubici, tak mám v sebe taký zvláštny pocit. Na jednej strane som tam zažila naozaj pekné chvíle a veľa som sa naučila, ale na druhej strane si pamätám aj veci, ktoré mi prišli trochu&#8230; zastarané, alebo tak. Celkovo si ale myslím, že pre nás, čo sme vyrastali v dedine, to bola super príležitosť vôbec sa k umeniu dostať. Mám pocit, že učitelia tam boli väčšinou takí srdciari. Videla som na nich, že ich to baví a že im na nás naozaj záleží. Naozaj sa snažili naučiť nás veci poriadne a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr naopak, snažili sa s každým pracovať individuálne, čo bolo super, lebo každý predsa potrebuje niečo iné. Vďaka nim som si fakt obľúbila môj nástroj a aj keď som niekedy frflala na cvičenie, vedela som, že to má zmysel. Niektorí z nich nás vedeli tak namotivovať, že sme sa ani nevedeli dočkať ďalšej hodiny. Dokonca sme sa s výsledkami dostali aj na nejaké tie regionálne súťaže a to ma vždycky hrozne tešilo. Taká tá školská atmosféra bola vždycky milá a príjemná, človek sa tam cítil fakt dobre. Na druhej strane, občas som si hovorila, že by to chcelo trochu ožiť. Niekedy mi prišlo, že sa držíme dosť pri zemi a chýba mi tam nejaký moderný vietor, hlavne čo sa týka niektorých nástrojov alebo prístupov. Mám pocit, že niektoré veci by sa dali robiť aj inak, možno viac interaktívne, aby to bavilo aj tých, čo tam boli možno len z donútenia. Občas som videla, že niektorí žiaci sa už po pár minútach nudili a len čakali na zvonenie, lebo to bolo pre nich príliš tradičné, alebo čo. A priznám sa, aj vybavenie by mohlo byť lepšie. Niekedy sa mi zdalo, že by sa zišlo investovať do nových nástrojov alebo možno trošku vytuningovať priestory, aby to bolo ešte príjemnejšie, aj keď viem, že to asi nie je len tak. Ale aj tak, napriek všetkým tým drobnostiam, si myslím, že ZUŠ-ka tam má svoje dôležité miesto. Pre mňa osobne to bola dobrá skúsenosť a som rada, že som tam mohla chodiť. Dala mi základy, na ktorých som potom mohla stavať a otvorila mi oči pre svet umenia. Bez nej by som sa možno nikdy nedostala k tomu, čo ma dnes baví.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
