<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Poštová 58, Handlová	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-postova-58-handlova/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-postova-58-handlova/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-postova-58-handlova/#comment-9214</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 19 Jan 2025 14:39:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-postova-58-handlova/#comment-9214</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah ZUŠ Handlová na Poštovej, mala som v sebe takú zmes nadšenia a malého strachu. Predsa len, bolo to niečo nové a nevedela som, čo mám čakať. Ale hneď na začiatku som mala pocit, že som prišla na miesto, kde sa to umením naozaj žije. Jedna z prvých vecí, čo mi udrela do očí, bola tá energia, ktorá z budovy vyžarovala. Jasné, je to staršia budova a nie všetko tam je úplne tip-top moderné ako z katalógu. Ale má to svoju dušu, takú tú umeleckú patinu, ktorá mi na tom vlastne aj hrozne imponovala. A hlavne, všade bolo vidieť, že sa tam naozaj maká. Stále sa niečo chystalo, buď koncert, výstava prác alebo nejaké vystúpenia. To ma hrozne bavilo, že som mala možnosť sa ukázať alebo vidieť, čo robia ostatní. Zdalo sa mi, že je tam taký zdravý tlak na to, aby sa človek zlepšoval, ale zároveň aj kopec priestoru na slobodné vyjadrenie. Učitelia mi prišli väčšinou ako ľudia, ktorí to svoje povolanie naozaj žerú. Mala som pocit, že im záleží na tom, aby nám niečo dali, aby nás posunuli. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by sa im nechcelo. Skôr naopak, niekedy som si pripadala, že sú až príliš nároční. To je asi aj to, čo mi občas robilo vrásky. Je to predsa len kopa driny a niekedy som si hovorila, že či to vôbec stojí za to, to nekonečné opakovanie a cvičenie. Alebo keď som mala zlý deň a proste mi to nešlo, tak ten tlak vedel byť riadna nálož. Občas sa mi zdalo, že v triedach, hlavne ak nás bolo viac, sa nedalo venovať každému toľko, koľko by možno potreboval. Tam som si priala trochu viac tej individuálnej pozornosti, lebo občas som sa cítila, že sa topím vo svojich otázkach a nikto si to nevšíma. Ale to je asi daň za to, že ZUŠka je celkom populárna a veľa detí tam chodí. Navyše, skĺbiť ZUŠku s bežnou školou a všetkými krúžkami, to je niekedy fakt peklo. Keď som prišla domov po celom dni a čakala ma ešte ZUŠka a potom domáce úlohy, niekedy som si pripadala ako na pokraji síl. Ale celkovo mám z tej školy fakt dobrý pocit. Aj keď to bolo občas náročné a vedela som sa na to aj sťažovať, vždy mi to dalo niečo nové. Naučila som sa nielen lepšie hrať alebo kresliť, ale aj trpezlivosti a takej tej zvláštnej radosti, keď sa ti po dlhej drine niečo konečne podarí. A to je na nezaplatenie, mám pocit.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah ZUŠ Handlová na Poštovej, mala som v sebe takú zmes nadšenia a malého strachu. Predsa len, bolo to niečo nové a nevedela som, čo mám čakať. Ale hneď na začiatku som mala pocit, že som prišla na miesto, kde sa to umením naozaj žije. Jedna z prvých vecí, čo mi udrela do očí, bola tá energia, ktorá z budovy vyžarovala. Jasné, je to staršia budova a nie všetko tam je úplne tip-top moderné ako z katalógu. Ale má to svoju dušu, takú tú umeleckú patinu, ktorá mi na tom vlastne aj hrozne imponovala. A hlavne, všade bolo vidieť, že sa tam naozaj maká. Stále sa niečo chystalo, buď koncert, výstava prác alebo nejaké vystúpenia. To ma hrozne bavilo, že som mala možnosť sa ukázať alebo vidieť, čo robia ostatní. Zdalo sa mi, že je tam taký zdravý tlak na to, aby sa človek zlepšoval, ale zároveň aj kopec priestoru na slobodné vyjadrenie. Učitelia mi prišli väčšinou ako ľudia, ktorí to svoje povolanie naozaj žerú. Mala som pocit, že im záleží na tom, aby nám niečo dali, aby nás posunuli. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo že by sa im nechcelo. Skôr naopak, niekedy som si pripadala, že sú až príliš nároční. To je asi aj to, čo mi občas robilo vrásky. Je to predsa len kopa driny a niekedy som si hovorila, že či to vôbec stojí za to, to nekonečné opakovanie a cvičenie. Alebo keď som mala zlý deň a proste mi to nešlo, tak ten tlak vedel byť riadna nálož. Občas sa mi zdalo, že v triedach, hlavne ak nás bolo viac, sa nedalo venovať každému toľko, koľko by možno potreboval. Tam som si priala trochu viac tej individuálnej pozornosti, lebo občas som sa cítila, že sa topím vo svojich otázkach a nikto si to nevšíma. Ale to je asi daň za to, že ZUŠka je celkom populárna a veľa detí tam chodí. Navyše, skĺbiť ZUŠku s bežnou školou a všetkými krúžkami, to je niekedy fakt peklo. Keď som prišla domov po celom dni a čakala ma ešte ZUŠka a potom domáce úlohy, niekedy som si pripadala ako na pokraji síl. Ale celkovo mám z tej školy fakt dobrý pocit. Aj keď to bolo občas náročné a vedela som sa na to aj sťažovať, vždy mi to dalo niečo nové. Naučila som sa nielen lepšie hrať alebo kresliť, ale aj trpezlivosti a takej tej zvláštnej radosti, keď sa ti po dlhej drine niečo konečne podarí. A to je na nezaplatenie, mám pocit.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
