<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Námestie slobody 8, Krompachy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-namestie-slobody-8-krompachy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-namestie-slobody-8-krompachy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:54 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kristuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-namestie-slobody-8-krompachy/#comment-9479</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kristuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 05 May 2025 18:42:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-namestie-slobody-8-krompachy/#comment-9479</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku v meste, táto na Námestí slobody bola taká jasná voľba, proste klasika, kam chodili už generácie pred nami. A musím povedať, že na začiatku som mala super pocit. Vždy ma poteší, keď vidím na internete alebo na nástenke, ako sa chvália úspechmi žiakov z rôznych súťaží a vystúpení. Je vidieť, že niektoré odbory tam naozaj žijú a deti majú možnosť sa ukázať. Narazili sme na pár učiteľov, z ktorých to nadšenie doslova sršalo, a na ich hodiny sa dcéra tešila, lebo to nebolo len o tom, odohrať si svoje a ísť domov. Naozaj sa snažili, aby decká pochopili, prečo to robia a aby ich to bavilo. Na druhej strane, občas som mala pocit, akoby sa tam v niektorých veciach trochu zastavil čas. Išlo sa podľa takých starých osvedčených nôt, čo nemusí sadnúť každému dieťaťu, hlavne tým, ktoré potrebujú trochu modernejší prístup. Niekedy mi prišlo, že keď niekto nebol úplne ten najväčší talent, tak sa s ním až tak nepracovalo a zostal tak trochu bokom. Je to asi aj o šťastí, na koho narazíte. Trochu ma mrzelo aj to, že niekedy bolo ťažké dopátrať sa k nejakým informáciám a všetko sa riešilo tak na poslednú chvíľu. Moja dcéra mala obdobia, kedy tam chodila s obrovskou radosťou a nevedela sa dočkať ďalšej hodiny, ale úprimne, boli aj také, kedy to bolo pre ňu skôr utrpenie a musela som ju prehovárať. Budova sama o sebe nie je najmodernejšia a vybavenie je tiež také všelijaké, ale zdá sa mi, že sa z toho snažia vyťažiť maximum. Niekedy mi prišlo, že sa kladie obrovský dôraz na tie verejné vystúpenia a súťaže, čo môže byť pre niektoré deti dosť stresujúce, ak na to nemajú povahu. S inými odbormi, napríklad výtvarným, nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že tam to funguje celkom fajn a deti sú spokojné. V konečnom dôsledku to asi veľmi záleží od toho, čo od toho človek čaká a aké má dieťa povahu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku v meste, táto na Námestí slobody bola taká jasná voľba, proste klasika, kam chodili už generácie pred nami. A musím povedať, že na začiatku som mala super pocit. Vždy ma poteší, keď vidím na internete alebo na nástenke, ako sa chvália úspechmi žiakov z rôznych súťaží a vystúpení. Je vidieť, že niektoré odbory tam naozaj žijú a deti majú možnosť sa ukázať. Narazili sme na pár učiteľov, z ktorých to nadšenie doslova sršalo, a na ich hodiny sa dcéra tešila, lebo to nebolo len o tom, odohrať si svoje a ísť domov. Naozaj sa snažili, aby decká pochopili, prečo to robia a aby ich to bavilo. Na druhej strane, občas som mala pocit, akoby sa tam v niektorých veciach trochu zastavil čas. Išlo sa podľa takých starých osvedčených nôt, čo nemusí sadnúť každému dieťaťu, hlavne tým, ktoré potrebujú trochu modernejší prístup. Niekedy mi prišlo, že keď niekto nebol úplne ten najväčší talent, tak sa s ním až tak nepracovalo a zostal tak trochu bokom. Je to asi aj o šťastí, na koho narazíte. Trochu ma mrzelo aj to, že niekedy bolo ťažké dopátrať sa k nejakým informáciám a všetko sa riešilo tak na poslednú chvíľu. Moja dcéra mala obdobia, kedy tam chodila s obrovskou radosťou a nevedela sa dočkať ďalšej hodiny, ale úprimne, boli aj také, kedy to bolo pre ňu skôr utrpenie a musela som ju prehovárať. Budova sama o sebe nie je najmodernejšia a vybavenie je tiež také všelijaké, ale zdá sa mi, že sa z toho snažia vyťažiť maximum. Niekedy mi prišlo, že sa kladie obrovský dôraz na tie verejné vystúpenia a súťaže, čo môže byť pre niektoré deti dosť stresujúce, ak na to nemajú povahu. S inými odbormi, napríklad výtvarným, nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že tam to funguje celkom fajn a deti sú spokojné. V konečnom dôsledku to asi veľmi záleží od toho, čo od toho človek čaká a aké má dieťa povahu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
