<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Nádvorná 3366/10, Zvolen	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-nadvorna-3366-10-zvolen/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-nadvorna-3366-10-zvolen/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Wed, 29 Oct 2025 17:51:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-nadvorna-3366-10-zvolen/#comment-9369</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simča]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 29 Oct 2025 17:51:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-nadvorna-3366-10-zvolen/#comment-9369</guid>

					<description><![CDATA[Takže, čo ti poviem na ZUŠ Nádvorná vo Zvolene... Fúha, to je kapitola sama o sebe. Keď som tam chodila, mala som pocit, že to je taká zvláštna zmeska všetkého. Na jednej strane si pamätám na úplne úžasné chvíle, kedy som bola plná nadšenia a tešila som sa na každú hodinu. Niektorí učitelia boli fakt srdciari, takí tí, čo ťa vedia nakopnúť, povzbudiť a ukázať ti, že v tom, čo robíš, je naozaj zmysel. Dali nám priestor sa vyblázniť, experimentovať a ukázať, čo v nás je, či už na nejakom vystúpení alebo len tak v triede. Tam som zažila tie najlepšie momenty, kedy som mala pocit, že som presne tam, kde mám byť. Ale potom sú tu aj tie druhé spomienky, ktoré už nie sú až tak ružové. Zdá sa mi, že niekedy to bolo také... jedna ruka nevie, čo robí druhá. Komunikácia, či už s rodičmi alebo aj medzi nami žiakmi a vedením, občas dosť viazla. Mala som pocit, že niektoré veci boli dosť neprehľadné a občas sa stalo, že sme sa niečo dôležité dozvedeli dosť neskoro. A čo sa týka priestorov, tak jasné, chápem, že to nie je moderná novostavba, ale niekde to už dosť kričalo po rekonštrukcii. Niektoré triedy boli také tmavé a trošku smutné, čo moc nepridávalo na tej tvorivej atmosfére, po ktorej by človek v umeleckej škole túžil. Niekedy mi tiež pripadalo, že kvalita výučby sa dosť líšila podľa toho, ku komu človek padol. Boli tam fakt úžasní pedagógovia, ale potom aj takí, pri ktorých som mala pocit, že si tam len odsedávajú svoje hodiny a čakajú na koniec. V takých chvíľach som sa tam nudila a tešila som sa, kedy už zazvoní. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taký ten pocit, že z toho človek nič nemá a len sa tam trápi. Tiež sa mi zdalo, že niekedy bola príliš veľká koncentrácia na súťaže a výkony, čo občas vzalo tú radosť z tvorenia. Bola som dosť pod tlakom, aby som podávala stále lepšie a lepšie výsledky, čo ma na jednej strane posúvalo, ale na druhej strane to bolo aj dosť vyčerpávajúce. Takže áno, ZUŠ Nádvorná... je to proste zážitok. Človek si tam nájde to svoje, ale musí sa pripraviť aj na to, že nie všetko pôjde ako po masle.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, čo ti poviem na ZUŠ Nádvorná vo Zvolene&#8230; Fúha, to je kapitola sama o sebe. Keď som tam chodila, mala som pocit, že to je taká zvláštna zmeska všetkého. Na jednej strane si pamätám na úplne úžasné chvíle, kedy som bola plná nadšenia a tešila som sa na každú hodinu. Niektorí učitelia boli fakt srdciari, takí tí, čo ťa vedia nakopnúť, povzbudiť a ukázať ti, že v tom, čo robíš, je naozaj zmysel. Dali nám priestor sa vyblázniť, experimentovať a ukázať, čo v nás je, či už na nejakom vystúpení alebo len tak v triede. Tam som zažila tie najlepšie momenty, kedy som mala pocit, že som presne tam, kde mám byť. Ale potom sú tu aj tie druhé spomienky, ktoré už nie sú až tak ružové. Zdá sa mi, že niekedy to bolo také&#8230; jedna ruka nevie, čo robí druhá. Komunikácia, či už s rodičmi alebo aj medzi nami žiakmi a vedením, občas dosť viazla. Mala som pocit, že niektoré veci boli dosť neprehľadné a občas sa stalo, že sme sa niečo dôležité dozvedeli dosť neskoro. A čo sa týka priestorov, tak jasné, chápem, že to nie je moderná novostavba, ale niekde to už dosť kričalo po rekonštrukcii. Niektoré triedy boli také tmavé a trošku smutné, čo moc nepridávalo na tej tvorivej atmosfére, po ktorej by človek v umeleckej škole túžil. Niekedy mi tiež pripadalo, že kvalita výučby sa dosť líšila podľa toho, ku komu človek padol. Boli tam fakt úžasní pedagógovia, ale potom aj takí, pri ktorých som mala pocit, že si tam len odsedávajú svoje hodiny a čakajú na koniec. V takých chvíľach som sa tam nudila a tešila som sa, kedy už zazvoní. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr taký ten pocit, že z toho človek nič nemá a len sa tam trápi. Tiež sa mi zdalo, že niekedy bola príliš veľká koncentrácia na súťaže a výkony, čo občas vzalo tú radosť z tvorenia. Bola som dosť pod tlakom, aby som podávala stále lepšie a lepšie výsledky, čo ma na jednej strane posúvalo, ale na druhej strane to bolo aj dosť vyčerpávajúce. Takže áno, ZUŠ Nádvorná&#8230; je to proste zážitok. Človek si tam nájde to svoje, ale musí sa pripraviť aj na to, že nie všetko pôjde ako po masle.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
