<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Mozartova 10, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-mozartova-10-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-mozartova-10-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:09 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kristuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-mozartova-10-trnava/#comment-9179</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kristuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 14 Apr 2025 09:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-mozartova-10-trnava/#comment-9179</guid>

					<description><![CDATA[Tak, čo sa týka Základnej umeleckej školy Mozartova v Trnave, mám z toho taký... no, celkom fajn pocit, keď sa na to spätne pozriem. Akoby to bolo miesto s takou vlastnou dušou, kde sa naozaj dá nájsť kúsok toho umeleckého sveta. Mám pocit, že hlavne vďaka ľuďom, ktorí tam učia. Niektorí pedagógovia sú úplne super, naozaj to berú ako svoje poslanie a je to vidieť na tom, ako sa dokážu venovať deťom. To nadšenie, s akým dokázali prenášať lásku k umeniu, bolo fakt nákazlivé a pre niektoré deti to bola asi najlepšia časť celého týždňa. Dokázali v nich objaviť talenty, o ktorých možno ani samy netušili, a to je proste úžasné. A tie vystúpenia, čo organizovali, boli vždy taká milá udalosť, kde sa deti mohli ukázať. Ale zas, aby som neklamala, nebolo to vždy len ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam idú tak... postarom. Akoby sa im nechcelo úplne držať krok s dobou. Alebo skôr, že mali svoje zaužívané metódy, od ktorých sa ťažko odchýlili. A to potom, priznám sa, občas vyústilo do toho, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Proste to nebolo vždy tak živé a interaktívne, ako by si človek predstavoval, že umenie má byť. Niektoré hodiny mi pripadali skôr ako povinnosť než radosť z objavovania. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, niekedy to bolo tak, že som musela pátrať po informáciách, aj keď som si myslela, že by mali byť jasné. Žiadna katastrofa, ale občas by to mohlo byť lepšie a prehľadnejšie. A priestory... niektoré učebne boli také, no, už si to pamätajú lepšie časy. Niektoré boli pekné, moderné, ale potom sa človek dostal do inej a tam už bolo vidieť, že by to chcelo nejakú investíciu. Ale zase, na vystúpenia mali peknú sálu, to musím uznať. Je to také, že vždy sa nájde niečo, čo človeka poteší, a potom niečo, pri čom si povieš, že &#039;meh&#039;.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, čo sa týka Základnej umeleckej školy Mozartova v Trnave, mám z toho taký&#8230; no, celkom fajn pocit, keď sa na to spätne pozriem. Akoby to bolo miesto s takou vlastnou dušou, kde sa naozaj dá nájsť kúsok toho umeleckého sveta. Mám pocit, že hlavne vďaka ľuďom, ktorí tam učia. Niektorí pedagógovia sú úplne super, naozaj to berú ako svoje poslanie a je to vidieť na tom, ako sa dokážu venovať deťom. To nadšenie, s akým dokázali prenášať lásku k umeniu, bolo fakt nákazlivé a pre niektoré deti to bola asi najlepšia časť celého týždňa. Dokázali v nich objaviť talenty, o ktorých možno ani samy netušili, a to je proste úžasné. A tie vystúpenia, čo organizovali, boli vždy taká milá udalosť, kde sa deti mohli ukázať. Ale zas, aby som neklamala, nebolo to vždy len ružové. Občas som mala pocit, že niektoré veci tam idú tak&#8230; postarom. Akoby sa im nechcelo úplne držať krok s dobou. Alebo skôr, že mali svoje zaužívané metódy, od ktorých sa ťažko odchýlili. A to potom, priznám sa, občas vyústilo do toho, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Proste to nebolo vždy tak živé a interaktívne, ako by si človek predstavoval, že umenie má byť. Niektoré hodiny mi pripadali skôr ako povinnosť než radosť z objavovania. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, niekedy to bolo tak, že som musela pátrať po informáciách, aj keď som si myslela, že by mali byť jasné. Žiadna katastrofa, ale občas by to mohlo byť lepšie a prehľadnejšie. A priestory&#8230; niektoré učebne boli také, no, už si to pamätajú lepšie časy. Niektoré boli pekné, moderné, ale potom sa človek dostal do inej a tam už bolo vidieť, že by to chcelo nejakú investíciu. Ale zase, na vystúpenia mali peknú sálu, to musím uznať. Je to také, že vždy sa nájde niečo, čo človeka poteší, a potom niečo, pri čom si povieš, že &#8218;meh&#8216;.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
