<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola M. Falešníka 6, Prievidza	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-m-falesnika-6-prievidza/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-m-falesnika-6-prievidza/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Slávka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-m-falesnika-6-prievidza/#comment-9221</link>

		<dc:creator><![CDATA[Slávka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 06 Jul 2025 09:02:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-m-falesnika-6-prievidza/#comment-9221</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že sem napíšem, aké to tam pre mňa bolo, lebo človek nikdy nevie, komu to pomôže pri rozhodovaní. Chodila som na tú ZUŠku M. Falešníka v Prievidzi niekoľko rokov a mám na to také, no, všelijaké spomienky. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a bola som celá nadšená, lebo som chcela strašne hrať na klavíri. Na jednej strane si myslím, že tam boli fakt super učitelia. Teda, väčšinou. Niektorí mali taký ten ľudský prístup, že si s nimi mohla pokecať nielen o notách, ale aj o tom, ako ti je, a to bolo fajn. Cítila som, že im naozaj záleží na tom, aby si sa zlepšovala, a dokázali nás potiahnuť aj cez chvíle, keď sa mi už fakt nechcelo cvičiť. Bolo vidieť, že ich to baví a tá energia sa prenášala aj na nás. Mali sme aj celkom dosť príležitostí vystupovať, čo bolo pre mňa vždycky taký adrenalín, ale zároveň aj super pocit, keď sa to podarilo. Vidíš potom tých rodičov v hľadisku a vieš, že to za to stálo. Ale zase, čo sa týka priestorov, tam som mala taký pocit, že sa tam čas tak trochu zastavil. Niekedy som si pripadala, ako keby som cestovala do minulosti. Tie triedy, nástroje... nebolo to úplne najmodernejšie. Viem, že asi na to nie sú peniaze, ale sem-tam by to chcelo taký poriadny refresh. Občas som mala pocit, že ak sa niekde zmestíme, tak sa tam proste zmestíme, bez ohľadu na to, či je to úplne ideálne pre výučbu. A čo sa týka metód, niektoré hodiny boli fakt skvelé, plné nápadov a tak, ale inokedy mi to prišlo dosť také učebnicové a proste sa len išlo podľa plánu, bez nejakého väčšieho vzrušenia. Polovica triedy sa vtedy celkom nudila a čakala len na to, kedy zazvoní. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne veľké wow efekty sa nekonali. Celkovo si myslím, že záleží hlavne na tom, ku komu sa dostaneš. Ja som mala šťastie na pár úžasných ľudí, vďaka ktorým som sa tam cítila fajn a posunulo ma to dopredu. Keď vidím, koľko detí tam chodí a aké výsledky potom majú v rôznych súťažiach, tak to je super a to sa musí oceniť. Ale na druhej strane, ak čakáš nejakú extra modernú školu s najnovšími technológiami a super inovatívnymi prístupmi na každej hodine, tak to možno nebude úplne ono. Ja som si tam našla svoje, hlavne vďaka tým ľuďom, ktorí tam robia s láskou, aj keď na všetko nemajú.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že sem napíšem, aké to tam pre mňa bolo, lebo človek nikdy nevie, komu to pomôže pri rozhodovaní. Chodila som na tú ZUŠku M. Falešníka v Prievidzi niekoľko rokov a mám na to také, no, všelijaké spomienky. Pamätám si, ako som tam prvýkrát prišla a bola som celá nadšená, lebo som chcela strašne hrať na klavíri. Na jednej strane si myslím, že tam boli fakt super učitelia. Teda, väčšinou. Niektorí mali taký ten ľudský prístup, že si s nimi mohla pokecať nielen o notách, ale aj o tom, ako ti je, a to bolo fajn. Cítila som, že im naozaj záleží na tom, aby si sa zlepšovala, a dokázali nás potiahnuť aj cez chvíle, keď sa mi už fakt nechcelo cvičiť. Bolo vidieť, že ich to baví a tá energia sa prenášala aj na nás. Mali sme aj celkom dosť príležitostí vystupovať, čo bolo pre mňa vždycky taký adrenalín, ale zároveň aj super pocit, keď sa to podarilo. Vidíš potom tých rodičov v hľadisku a vieš, že to za to stálo. Ale zase, čo sa týka priestorov, tam som mala taký pocit, že sa tam čas tak trochu zastavil. Niekedy som si pripadala, ako keby som cestovala do minulosti. Tie triedy, nástroje&#8230; nebolo to úplne najmodernejšie. Viem, že asi na to nie sú peniaze, ale sem-tam by to chcelo taký poriadny refresh. Občas som mala pocit, že ak sa niekde zmestíme, tak sa tam proste zmestíme, bez ohľadu na to, či je to úplne ideálne pre výučbu. A čo sa týka metód, niektoré hodiny boli fakt skvelé, plné nápadov a tak, ale inokedy mi to prišlo dosť také učebnicové a proste sa len išlo podľa plánu, bez nejakého väčšieho vzrušenia. Polovica triedy sa vtedy celkom nudila a čakala len na to, kedy zazvoní. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne veľké wow efekty sa nekonali. Celkovo si myslím, že záleží hlavne na tom, ku komu sa dostaneš. Ja som mala šťastie na pár úžasných ľudí, vďaka ktorým som sa tam cítila fajn a posunulo ma to dopredu. Keď vidím, koľko detí tam chodí a aké výsledky potom majú v rôznych súťažiach, tak to je super a to sa musí oceniť. Ale na druhej strane, ak čakáš nejakú extra modernú školu s najnovšími technológiami a super inovatívnymi prístupmi na každej hodine, tak to možno nebude úplne ono. Ja som si tam našla svoje, hlavne vďaka tým ľuďom, ktorí tam robia s láskou, aj keď na všetko nemajú.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
