<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Krčulova 21, Brezno	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-krculova-21-brezno/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-krculova-21-brezno/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Naty		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-krculova-21-brezno/#comment-9331</link>

		<dc:creator><![CDATA[Naty]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 08 Oct 2025 11:02:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-krculova-21-brezno/#comment-9331</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o ZUŠke na Krčulovej v Brezne. Pre mňa to tam bola taká... jazda, poviem vám úprimne. Ako malá som si tam splnila sen a išla som na nástroj, no a potom to už išlo. Mám pocit, že tam to naozaj vie človeka pohltiť, keď na to má bunky a chuť. Na začiatku som bola hrozne nadšená. Tie pani učiteľky a páni učitelia tam toho vedia fakt veľa a snažili sa nám to aj odovzdať. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Väčšinou sa fakt snažili, aby sme pochopili, čo robíme a prečo. Často ma to inšpirovalo a videla som, ako sa mi otvárajú dvere do sveta, o ktorom som predtým ani len netušila, že existuje. A to je super pocit, keď zistíš, že vieš niečo, čo iní len tak nevedia. Celkovo tam bola celkom fajn atmosféra, taká tvorivá a aj sme sa tam s kamoškami nasmiali. Ale zase na druhej strane, občas to bolo aj dosť náročné, fakt. Niekedy som mala pocit, že tie priestory už pamätajú všeličo a že by si zaslúžili trošku nového dychu, hlavne čo sa týka vybavenia. A zase, niekedy komunikácia nešla vždy najhladšie. Sem-tam sa mi zdalo, že sa tam človek musí dosť prebíjať informáciami a že niekedy bolo dosť otravné, keď si rodičia museli všetko sami zisťovať. A priznám sa, že niekedy som sa aj dosť nudila, hlavne keď som mala pocit, že polovica triedy čakala na zvonenie, lebo ich daná téma proste nebavila. A vieš, bol tam aj taký ten tlak. Niekedy som mala pocit, že sú na nás fakt prísni, a aj keď chápem, že to je pre naše dobro, občas to bolo peklo a cítila som obrovský stres. Hlavne pred vystúpeniami, to je zase iný level nervov, aj keď ten pocit potom, keď to máš za sebou a podarí sa, je zase na nezaplatenie. Tak nejak mi to celé otvorilo oči pre veci, ktoré by som inak asi nikdy nespoznala a aj keď to bolo miestami náročné, dalo mi to strašne veľa do života.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa, že napíšem pár riadkov o ZUŠke na Krčulovej v Brezne. Pre mňa to tam bola taká&#8230; jazda, poviem vám úprimne. Ako malá som si tam splnila sen a išla som na nástroj, no a potom to už išlo. Mám pocit, že tam to naozaj vie človeka pohltiť, keď na to má bunky a chuť. Na začiatku som bola hrozne nadšená. Tie pani učiteľky a páni učitelia tam toho vedia fakt veľa a snažili sa nám to aj odovzdať. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Väčšinou sa fakt snažili, aby sme pochopili, čo robíme a prečo. Často ma to inšpirovalo a videla som, ako sa mi otvárajú dvere do sveta, o ktorom som predtým ani len netušila, že existuje. A to je super pocit, keď zistíš, že vieš niečo, čo iní len tak nevedia. Celkovo tam bola celkom fajn atmosféra, taká tvorivá a aj sme sa tam s kamoškami nasmiali. Ale zase na druhej strane, občas to bolo aj dosť náročné, fakt. Niekedy som mala pocit, že tie priestory už pamätajú všeličo a že by si zaslúžili trošku nového dychu, hlavne čo sa týka vybavenia. A zase, niekedy komunikácia nešla vždy najhladšie. Sem-tam sa mi zdalo, že sa tam človek musí dosť prebíjať informáciami a že niekedy bolo dosť otravné, keď si rodičia museli všetko sami zisťovať. A priznám sa, že niekedy som sa aj dosť nudila, hlavne keď som mala pocit, že polovica triedy čakala na zvonenie, lebo ich daná téma proste nebavila. A vieš, bol tam aj taký ten tlak. Niekedy som mala pocit, že sú na nás fakt prísni, a aj keď chápem, že to je pre naše dobro, občas to bolo peklo a cítila som obrovský stres. Hlavne pred vystúpeniami, to je zase iný level nervov, aj keď ten pocit potom, keď to máš za sebou a podarí sa, je zase na nezaplatenie. Tak nejak mi to celé otvorilo oči pre veci, ktoré by som inak asi nikdy nespoznala a aj keď to bolo miestami náročné, dalo mi to strašne veľa do života.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
