<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Kostolná 10, Valaliky	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-kostolna-10-valaliky/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-kostolna-10-valaliky/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lucka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-kostolna-10-valaliky/#comment-9466</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lucka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 18 Feb 2025 14:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-kostolna-10-valaliky/#comment-9466</guid>

					<description><![CDATA[Keď som vyberala umeleckú školu pre dcéru, táto na Kostolnej vo Valalikoch bola vlastne jasná voľba, lebo ju máme najbližšie. Na začiatku som mala trochu obavy, čo to bude, ale celkovo som príjemne prekvapená a mám pocit, že sme sa rozhodli správne, aj keď, samozrejme, nie je všetko úplne ideálne. Atmosféra je tam taká fajn, povedala by som, že až rodinná. Človek nemá pocit, že je to nejaká obrovská inštitúcia, kde je dieťa len číslo. Vždy sa tešíme na vianočný koncert alebo na výstavu prác z výtvarného odboru, je vidieť, že sa tam s deťmi naozaj pracuje a že ich to baví. Mali sme obrovské šťastie na pani učiteľku, ktorá dcéru učí. Je na nej vidieť, že svoju prácu miluje, má k deťom skvelý prístup a hodiny nie sú len o nejakom nudnom drilovaní stupníc alebo techniky. Snaží sa, aby to bola aj trochu sranda a aby si deti k umeniu našli cestu samy. A to sa mi páči, lebo vidím, že dcéra tam chodí s radosťou a doma cvičí aj bez toho, aby som ju musela naháňať. Na druhej strane, počula som aj od iných mamičiek, že nie všade je to také ružové a že veľmi záleží na tom, ku komu sa dieťa dostane. Zdá sa mi, že niektorí učitelia idú ešte podľa takých starších metód a tam sa deti môžu trochu nudiť, lebo nemajú až taký priestor na vlastné nápady. Proste odohrajú si svoju polhodinku a idú domov, bez nejakej pridanej hodnoty. Čo ma ale občas trošku hnevá, je tá komunikácia a organizácia. Niekedy mám pocit, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, a o nejakej zmene v rozvrhu alebo o pripravovanej akcii sa dozviem na poslednú chvíľu, čo je pri plánovaní dosť problém. Budova školy už má svoje roky za sebou, to je vidieť na prvý pohľad, ale vo vnútri sa mi zdá, že sa snažia, aby to bolo pre deti útulné a funkčné. Čo viem posúdiť, tak nástroje a pomôcky sú celkom v pohode, aspoň sme zatiaľ nemali problém, že by niečo chýbalo. Hlavné pre mňa však je, že moja dcéra tam chodí rada a vidím, že ju to naozaj posúva a teší, a to je asi to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som vyberala umeleckú školu pre dcéru, táto na Kostolnej vo Valalikoch bola vlastne jasná voľba, lebo ju máme najbližšie. Na začiatku som mala trochu obavy, čo to bude, ale celkovo som príjemne prekvapená a mám pocit, že sme sa rozhodli správne, aj keď, samozrejme, nie je všetko úplne ideálne. Atmosféra je tam taká fajn, povedala by som, že až rodinná. Človek nemá pocit, že je to nejaká obrovská inštitúcia, kde je dieťa len číslo. Vždy sa tešíme na vianočný koncert alebo na výstavu prác z výtvarného odboru, je vidieť, že sa tam s deťmi naozaj pracuje a že ich to baví. Mali sme obrovské šťastie na pani učiteľku, ktorá dcéru učí. Je na nej vidieť, že svoju prácu miluje, má k deťom skvelý prístup a hodiny nie sú len o nejakom nudnom drilovaní stupníc alebo techniky. Snaží sa, aby to bola aj trochu sranda a aby si deti k umeniu našli cestu samy. A to sa mi páči, lebo vidím, že dcéra tam chodí s radosťou a doma cvičí aj bez toho, aby som ju musela naháňať. Na druhej strane, počula som aj od iných mamičiek, že nie všade je to také ružové a že veľmi záleží na tom, ku komu sa dieťa dostane. Zdá sa mi, že niektorí učitelia idú ešte podľa takých starších metód a tam sa deti môžu trochu nudiť, lebo nemajú až taký priestor na vlastné nápady. Proste odohrajú si svoju polhodinku a idú domov, bez nejakej pridanej hodnoty. Čo ma ale občas trošku hnevá, je tá komunikácia a organizácia. Niekedy mám pocit, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá, a o nejakej zmene v rozvrhu alebo o pripravovanej akcii sa dozviem na poslednú chvíľu, čo je pri plánovaní dosť problém. Budova školy už má svoje roky za sebou, to je vidieť na prvý pohľad, ale vo vnútri sa mi zdá, že sa snažia, aby to bolo pre deti útulné a funkčné. Čo viem posúdiť, tak nástroje a pomôcky sú celkom v pohode, aspoň sme zatiaľ nemali problém, že by niečo chýbalo. Hlavné pre mňa však je, že moja dcéra tam chodí rada a vidím, že ju to naozaj posúva a teší, a to je asi to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
