<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Jantárová 6, Košice-Juh	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-jantarova-6-kosice-juh/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-jantarova-6-kosice-juh/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 13:39:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Helenička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-jantarova-6-kosice-juh/#comment-9459</link>

		<dc:creator><![CDATA[Helenička]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 11 Oct 2025 13:39:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-jantarova-6-kosice-juh/#comment-9459</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku, tá na Jantárovej mi padla do oka ako jedna z prvých, lebo o nej veľa ľudí hovorilo. Zo začiatku som mala trochu obavy, či sa tam vôbec dostaneme, lebo som počula, že je tam dosť plno a veľký záujem. No podarilo sa a spätne to hodnotím ako dobré rozhodnutie, aj keď, samozrejme, nebolo všetko vždy úplne ružové. Na prvý pohľad som mala pocit, že väčšine pedagógov na deťoch naozaj záleží. Nebolo to len o tom, odkrútiť si hodinu a dovidenia. Snažili sa ich niečo naučiť, posúvať ich ďalej a pripravovať na rôzne vystúpenia či súťaže. A je to aj vidieť, lebo deti odtiaľto fakt nosia domov rôzne ocenenia, takže to asi nerobia zle. Páčilo sa mi, že to nebolo len také hranie sa, ale že sa tam naozaj makalo, no zároveň to dcéru bavilo a tešila sa tam. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa im venovali. Cítila som z toho takú tú poctivú starú školu v tom najlepšom zmysle slova. Na druhej strane, občas to bolo s komunikáciou a organizáciou také... všelijaké. Niekedy som mala pocit, že sa informácie ku mne dostávajú na poslednú chvíľu alebo si ich musím sama aktívne zisťovať, čo bolo pri práci a iných povinnostiach dosť otravné. Zdalo sa mi, že niektoré veci tam fungujú v takom zabehnutom systéme, ktorý sa roky nemení, a keď sa človek potrebuje niečo opýtať mimo zabehnutých koľají, tak to chvíľu trvá. Ale nebola to žiadna katastrofa, len si na to človek musel zvyknúť a byť trochu trpezlivejší. Čo sa týka priestorov, tak jasné, budova už má svoje roky za sebou, nie je to žiadna supermoderná novostavba. Ale vnútri je to udržiavané a čisté a hlavne, pomôcky a nástroje, s ktorými dcéra prišla do kontaktu, boli v dobrom stave. Neboli to nejaké rozbité haraburdy, na ktorých sa nedá poriadne pracovať, a to je podľa mňa dôležitejšie ako čerstvo vymaľované steny. Pre mňa bolo hlavné, že dcéra tam chodila rada a mala pocit, že sa niečo učí a niekam sa posúva. Ten základ, ktorý tam dostala, bol podľa mňa fakt dobrý a to je to, na čom záleží najviac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku, tá na Jantárovej mi padla do oka ako jedna z prvých, lebo o nej veľa ľudí hovorilo. Zo začiatku som mala trochu obavy, či sa tam vôbec dostaneme, lebo som počula, že je tam dosť plno a veľký záujem. No podarilo sa a spätne to hodnotím ako dobré rozhodnutie, aj keď, samozrejme, nebolo všetko vždy úplne ružové. Na prvý pohľad som mala pocit, že väčšine pedagógov na deťoch naozaj záleží. Nebolo to len o tom, odkrútiť si hodinu a dovidenia. Snažili sa ich niečo naučiť, posúvať ich ďalej a pripravovať na rôzne vystúpenia či súťaže. A je to aj vidieť, lebo deti odtiaľto fakt nosia domov rôzne ocenenia, takže to asi nerobia zle. Páčilo sa mi, že to nebolo len také hranie sa, ale že sa tam naozaj makalo, no zároveň to dcéru bavilo a tešila sa tam. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa im venovali. Cítila som z toho takú tú poctivú starú školu v tom najlepšom zmysle slova. Na druhej strane, občas to bolo s komunikáciou a organizáciou také&#8230; všelijaké. Niekedy som mala pocit, že sa informácie ku mne dostávajú na poslednú chvíľu alebo si ich musím sama aktívne zisťovať, čo bolo pri práci a iných povinnostiach dosť otravné. Zdalo sa mi, že niektoré veci tam fungujú v takom zabehnutom systéme, ktorý sa roky nemení, a keď sa človek potrebuje niečo opýtať mimo zabehnutých koľají, tak to chvíľu trvá. Ale nebola to žiadna katastrofa, len si na to človek musel zvyknúť a byť trochu trpezlivejší. Čo sa týka priestorov, tak jasné, budova už má svoje roky za sebou, nie je to žiadna supermoderná novostavba. Ale vnútri je to udržiavané a čisté a hlavne, pomôcky a nástroje, s ktorými dcéra prišla do kontaktu, boli v dobrom stave. Neboli to nejaké rozbité haraburdy, na ktorých sa nedá poriadne pracovať, a to je podľa mňa dôležitejšie ako čerstvo vymaľované steny. Pre mňa bolo hlavné, že dcéra tam chodila rada a mala pocit, že sa niečo učí a niekam sa posúva. Ten základ, ktorý tam dostala, bol podľa mňa fakt dobrý a to je to, na čom záleží najviac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
