<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Hlavná 67, Moldava nad Bodvou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-67-moldava-nad-bodvou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-67-moldava-nad-bodvou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lucia		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-67-moldava-nad-bodvou/#comment-9465</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lucia]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 21 Jan 2025 18:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-67-moldava-nad-bodvou/#comment-9465</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku v Moldave, tá na Hlavnej bola v podstate jasná voľba. Zvonku vyzerá škola fajn, má dobré meno a stále som počúvala, ako jej žiaci vyhrávajú rôzne súťaže, takže som mala celkom vysoké očakávania. A v niečom sa aj naplnili. Naozaj tam učí pár ľudí, z ktorých cítiť, že to pre nich nie je len práca. Vidno, že sa deťom venujú, snažia sa v nich prebudiť lásku k umeniu a neodbijú ich len nejakou teóriou. Hodiny majú hlavu a pätu, nie je to tak, že by im len púšťali niečo z internetu, aby zabili čas. Dcéra odtiaľ niekedy príde úplne nadšená a celý večer rozpráva, čo nové sa naučila a vyskúšala. Na druhej strane, mám pocit, že je to tam dosť o šťastí, na koho človek natrafí. Zatiaľ čo niektorí učitelia sú naozaj skvelí a motivujú, pri iných mám dojem, že si to tam len tak prídu odučiť a idú domov. Proste taká klasika, bez energie, bez záujmu. Niekedy sa mi tiež zdá, že komunikácia trochu viazne, informácie o nejakých akciách alebo zmenách sa ku mne ako k rodičovi dostanú na poslednú chvíľu a potom je okolo toho zbytočný stres. Niektoré postupy mi prídu také... no, ako za našich čias, a pritom by sa to dalo robiť aj modernejšie a pre deti zaujímavejšie. Čo sa mi ale páči, je, že deti majú možnosť sa ukázať. Majú dosť často nejaké verejné vystúpenia, koncerty či výstavy, takže ich práca neskončí len v zošite alebo zatvorená v triede. Cítia, že to, čo robia, má nejaký zmysel a ľudia sa na to prídu pozrieť. Občas mám ale pocit, že sa viac pozornosti venuje tým pár naozaj výnimočným talentom, ktoré nosia domov medaily, a tak trochu sa zabúda na ten priemer – na deti, ktoré to majú skôr ako koníček pre radosť. Tie sa potom môžu cítiť trochu odstrčené. Takže áno, je to taká škola dvoch tvárí. Vie dať dieťaťu strašne veľa, ak sa dostane do správnych rúk, ale viem si predstaviť aj to, že iné dieťa tam môže stratiť všetku motiváciu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala pre dcéru nejakú ZUŠ-ku v Moldave, tá na Hlavnej bola v podstate jasná voľba. Zvonku vyzerá škola fajn, má dobré meno a stále som počúvala, ako jej žiaci vyhrávajú rôzne súťaže, takže som mala celkom vysoké očakávania. A v niečom sa aj naplnili. Naozaj tam učí pár ľudí, z ktorých cítiť, že to pre nich nie je len práca. Vidno, že sa deťom venujú, snažia sa v nich prebudiť lásku k umeniu a neodbijú ich len nejakou teóriou. Hodiny majú hlavu a pätu, nie je to tak, že by im len púšťali niečo z internetu, aby zabili čas. Dcéra odtiaľ niekedy príde úplne nadšená a celý večer rozpráva, čo nové sa naučila a vyskúšala. Na druhej strane, mám pocit, že je to tam dosť o šťastí, na koho človek natrafí. Zatiaľ čo niektorí učitelia sú naozaj skvelí a motivujú, pri iných mám dojem, že si to tam len tak prídu odučiť a idú domov. Proste taká klasika, bez energie, bez záujmu. Niekedy sa mi tiež zdá, že komunikácia trochu viazne, informácie o nejakých akciách alebo zmenách sa ku mne ako k rodičovi dostanú na poslednú chvíľu a potom je okolo toho zbytočný stres. Niektoré postupy mi prídu také&#8230; no, ako za našich čias, a pritom by sa to dalo robiť aj modernejšie a pre deti zaujímavejšie. Čo sa mi ale páči, je, že deti majú možnosť sa ukázať. Majú dosť často nejaké verejné vystúpenia, koncerty či výstavy, takže ich práca neskončí len v zošite alebo zatvorená v triede. Cítia, že to, čo robia, má nejaký zmysel a ľudia sa na to prídu pozrieť. Občas mám ale pocit, že sa viac pozornosti venuje tým pár naozaj výnimočným talentom, ktoré nosia domov medaily, a tak trochu sa zabúda na ten priemer – na deti, ktoré to majú skôr ako koníček pre radosť. Tie sa potom môžu cítiť trochu odstrčené. Takže áno, je to taká škola dvoch tvárí. Vie dať dieťaťu strašne veľa, ak sa dostane do správnych rúk, ale viem si predstaviť aj to, že iné dieťa tam môže stratiť všetku motiváciu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
