<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Hlavná 1, Pohronská Polhora	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-1-pohronska-polhora/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-1-pohronska-polhora/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Mon, 13 Oct 2025 14:12:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Natálka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-1-pohronska-polhora/#comment-9334</link>

		<dc:creator><![CDATA[Natálka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 13 Oct 2025 14:12:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-hlavna-1-pohronska-polhora/#comment-9334</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že skúsim spísať pár mojich pocitov a skúseností s umeleckou školou v Pohronskej Polhore, kam mi chodí dcérka. Viete, keď človek hľadá niečo, kde by sa dieťa mohlo rozvíjať v umení, tak je dôležité mať predstavu, do čoho ide. Ja mám pocit, že to tam berú dosť vážne, čo je na jednej strane fajn, lebo človek vidí, že učiteľom naozaj záleží na tom, aby deti niečo dosiahli. Dcéra tam chodí na výtvarnú a niekedy je úplne nadšená, keď príde domov s nejakým novým výtvorom. Vidím na nej, ako ju to chytilo a aká je kreatívna, čo ma teší asi najviac. Zdá sa mi, že hlavne v tých praktických predmetoch, ako je maľovanie alebo hra na nástroj, sú učitelia fakt šikovní a vedia deťom odovzdať tú radosť z tvorenia. A je super, že deti občas vystupujú alebo majú nejaké výstavy, to ich neskutočne motivuje. Na druhej strane, mám taký pocit, že niektoré veci by sa možno dali robiť aj inak. Niekedy mi to príde také dosť, povedzme, tradičné. Niektoré hodiny, hlavne tie teoretické, sú pre dcéru doslova utrpenie a príde mi, že tam sedí len preto, aby to prežila. Cítim, že polovica triedy sa tam asi nudí a čaká na zvonenie. Chápem, že teória je dôležitá, ale myslím si, že by sa to dalo podať aj trochu pútavšie, aby to nebolo len o suchých faktoch. Nemám pocit, že by im tam púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale možno by to chcelo trochu viac interakcie alebo nejakej inovatívnejšej výučby. Čo sa týka samotného prostredia, je to tam také, aké je. Nepovedala by som, že je to nejaký luxus, ale je to čisté a funkčné. Občas to tam už pôsobí tak, že by sa zišla nejaká investícia, predsa len, budova si už niečo prežila. Ale zas, umenie sa dá tvoriť aj v skromnejších podmienkach, to chápem. Celkovo mám ale dobrý pocit, že sa tam dcéra cíti bezpečne a že tam má svojich kamarátov. Komunikácia s rodičmi by mohla byť niekedy možno prehľadnejšia, niekedy si človek nie je úplne istý, ako na tom to jeho dieťa vlastne je, chýba mi taká jasnejšia spätná väzba. Ale inak, som vďačná, že dcéra má možnosť rozvíjať sa v tom, čo ju baví.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že skúsim spísať pár mojich pocitov a skúseností s umeleckou školou v Pohronskej Polhore, kam mi chodí dcérka. Viete, keď človek hľadá niečo, kde by sa dieťa mohlo rozvíjať v umení, tak je dôležité mať predstavu, do čoho ide. Ja mám pocit, že to tam berú dosť vážne, čo je na jednej strane fajn, lebo človek vidí, že učiteľom naozaj záleží na tom, aby deti niečo dosiahli. Dcéra tam chodí na výtvarnú a niekedy je úplne nadšená, keď príde domov s nejakým novým výtvorom. Vidím na nej, ako ju to chytilo a aká je kreatívna, čo ma teší asi najviac. Zdá sa mi, že hlavne v tých praktických predmetoch, ako je maľovanie alebo hra na nástroj, sú učitelia fakt šikovní a vedia deťom odovzdať tú radosť z tvorenia. A je super, že deti občas vystupujú alebo majú nejaké výstavy, to ich neskutočne motivuje. Na druhej strane, mám taký pocit, že niektoré veci by sa možno dali robiť aj inak. Niekedy mi to príde také dosť, povedzme, tradičné. Niektoré hodiny, hlavne tie teoretické, sú pre dcéru doslova utrpenie a príde mi, že tam sedí len preto, aby to prežila. Cítim, že polovica triedy sa tam asi nudí a čaká na zvonenie. Chápem, že teória je dôležitá, ale myslím si, že by sa to dalo podať aj trochu pútavšie, aby to nebolo len o suchých faktoch. Nemám pocit, že by im tam púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale možno by to chcelo trochu viac interakcie alebo nejakej inovatívnejšej výučby. Čo sa týka samotného prostredia, je to tam také, aké je. Nepovedala by som, že je to nejaký luxus, ale je to čisté a funkčné. Občas to tam už pôsobí tak, že by sa zišla nejaká investícia, predsa len, budova si už niečo prežila. Ale zas, umenie sa dá tvoriť aj v skromnejších podmienkach, to chápem. Celkovo mám ale dobrý pocit, že sa tam dcéra cíti bezpečne a že tam má svojich kamarátov. Komunikácia s rodičmi by mohla byť niekedy možno prehľadnejšia, niekedy si človek nie je úplne istý, ako na tom to jeho dieťa vlastne je, chýba mi taká jasnejšia spätná väzba. Ale inak, som vďačná, že dcéra má možnosť rozvíjať sa v tom, čo ju baví.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
