Od: Míši

Míši — Mon, 03 Feb 2025 14:30:00 +0000

Keď som sa sem hlásila, bola som plná takých tých detských snov o tanci, o pódiách, o tom, ako budem tancovať každý deň a budem šťastná. Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej na Gorazdovej v Bratislave znelo ako splnený sen a ja som si myslela, že to bude len samá krása a balet. No, realita bola… intenzívnejšia, než som si dokázala predstaviť. Na jednej strane, ten tanec je tu vážne na neuveriteľnej úrovni. Mám pocit, že ak sem človek ide s vášňou a drinou, dostane sa mu fakt špičkové vzdelanie. Hodiny baletu sú pekne tvrdé, ale zároveň cítiť, že učitelia vedia, čo robia. Sú to profesionáli a chcú z nás dostať to najlepšie. Nechodia tam len tak odťukať si hodiny, ale fakt nás posúvajú. Rovnako aj moderný tanec alebo ľudovky, to je proste makačka a vidno, že vedia, ako nás pripraviť do praxe. Máme fakt dosť možností vystupovať, ukázať sa, čo je pre mňa na tom asi to najlepšie. Cítiš, že naozaj niečo robíš a máš šancu ísť potom do nejakého dobrého súboru, čo je pre mnohé z nás ten hlavný cieľ. Na druhej strane, je to tu šialene náročné. Niekedy som si fakt myslela, že padnem na nos z únavy. Telo dostáva zabrať každý deň a psychika detto. Ten tlak je obrovský, stále musíte byť najlepšie, stále sa zlepšovať. Sú dni, keď mi to prišlo ako peklo, fakt. Niekedy sa mi zdá, že sa na nás proste tlačí až príliš a nikto sa veľmi nepozerá na to, či to stíhame aj oddychovať. Ako jasné, je to profi škola, tak sa čaká výkon, ale občas som mala pocit, že je to už moc cez čiaru. A tie normálne predmety… no, poviem to tak, že tie nikoho moc nezaujímajú, alebo aspoň nie tak intenzívne ako tanec. Učitelia sa snažia, to áno, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale väčšina z nás tam sedela a čakala, kedy už bude konečne ďalšia tanečná hodina. Mala som pocit, že tie predmety idú len tak do úzadia, aby sa splnila nejaká podmienka. Často som sa tam nudila a čakala na zvonenie, lebo som vedela, že mi to k mojej tanečnej budúcnosti až tak nepomôže, aj keď rozumiem, že to musíme mať. Je to taký ten večný boj, umenie verzus všeobecné vzdelanie, a tu proste vyhráva umenie. Celkovo je to taká jazda na horskej dráhe. Jeden deň si na vrchole a cítiš sa úžasne, druhý deň si dole a chceš to celé zabaliť. Ale ak máš v sebe tú vášeň a odhodlanie, ak si ochotná makať od rána do večera a obetovať tomu fakt všetko, tak je to asi to správne miesto. Len treba vedieť, do čoho ideš, a nemať ružové okuliare.

Komentáre k Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej Gorazdova 20, Bratislava

Od: Míši