<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Tanečné konzervatórium Dušana Nebylu Kalinčiakova 47, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/tanecne-konzervatorium-dusana-nebylu-kalinciakova-47-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/tanecne-konzervatorium-dusana-nebylu-kalinciakova-47-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:43 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Víťa		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/tanecne-konzervatorium-dusana-nebylu-kalinciakova-47-trnava/#comment-8257</link>

		<dc:creator><![CDATA[Víťa]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 18 Feb 2025 09:50:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/tanecne-konzervatorium-dusana-nebylu-kalinciakova-47-trnava/#comment-8257</guid>

					<description><![CDATA[No tak, keď som sa rozhodovala kam po základke, Tanečné konzervatórium Dušana Nebylu v Trnave bola pre mňa jasná voľba, lebo som odmalička proste žila tancom. Pamätám si, ako som bola nadšená, že konečne budem robiť to, čo ma baví, a nie len sedieť v lavici. A poviem ti, tancovania tam je teda požehnane, to je jasné. Človek tam fakt cíti, že sa posúva. Tie praktické predmety, to je fakt iná úroveň, ako nejaké krúžky. Učitelia, tí naši taneční, sú naozaj profíci, vidno, že vedia, čo robia a chcú, aby sme z nás niečo bolo. Niekedy je to drina a človek má pocit, že mu už nič nefunguje, ale potom príde ten moment, keď sa ti niečo podarí a vtedy vieš, prečo to robíš. Štúdiá sú fajn, dostatok miesta, zrkadlá všade, proste prostredie, kde sa dá naozaj tancovať a pracovať na sebe. A tie predstavenia, do ktorých sa človek dostane, to je super pocit, vidieť plné hľadisko a cítiť tú energiu. Človek má pocit, že naozaj niečo dokázal a že sa oplatí makať. Ale zas na druhej strane, dni sú tam fakt dlhé. Nie je to sranda skĺbiť všetky tie tanečné tréningy s normálnymi predmetmi. Občas mám pocit, že tie všeobecné predmety idú tak trochu bokom, alebo sú podávané tak, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. To je taká tá druhá stránka veci, kde musíš sedieť na slovenčine alebo matike a tváriť sa, že ťa to strašne zaujíma, aj keď už snívaš o tom, kedy sa konečne dostaneš do štúdia. Niektorí vyučujúci sa snažia, to je pravda, nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to nie je úplne to, prečo sme tam prišli. Niekedy mi to prišlo ako čisté peklo, keď som po šiestich hodinách tancovania mala ešte riešiť nejaké rovnice. A je tam aj dosť konkurencie, to je jasné. Všetci sú tam dobrí, všetci chcú byť najlepší a niekedy je to naozaj cítiť v atmosfére. Ale zas na druhej strane, človek sa tam naučí disciplíne a výdrži, a to sa ti zíde nielen v tanci, ale proste v celom živote. Myslím, že je to škola pre tých, čo naozaj vedia, čo chcú a sú ochotní pre to obetovať dosť veľa. Predsa len, tancovanie na takejto úrovni nie je len o talent, ale hlavne o tvrdej drine a odolnosti. A táto škola ťa to naučí, o tom žiadna.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak, keď som sa rozhodovala kam po základke, Tanečné konzervatórium Dušana Nebylu v Trnave bola pre mňa jasná voľba, lebo som odmalička proste žila tancom. Pamätám si, ako som bola nadšená, že konečne budem robiť to, čo ma baví, a nie len sedieť v lavici. A poviem ti, tancovania tam je teda požehnane, to je jasné. Človek tam fakt cíti, že sa posúva. Tie praktické predmety, to je fakt iná úroveň, ako nejaké krúžky. Učitelia, tí naši taneční, sú naozaj profíci, vidno, že vedia, čo robia a chcú, aby sme z nás niečo bolo. Niekedy je to drina a človek má pocit, že mu už nič nefunguje, ale potom príde ten moment, keď sa ti niečo podarí a vtedy vieš, prečo to robíš. Štúdiá sú fajn, dostatok miesta, zrkadlá všade, proste prostredie, kde sa dá naozaj tancovať a pracovať na sebe. A tie predstavenia, do ktorých sa človek dostane, to je super pocit, vidieť plné hľadisko a cítiť tú energiu. Človek má pocit, že naozaj niečo dokázal a že sa oplatí makať. Ale zas na druhej strane, dni sú tam fakt dlhé. Nie je to sranda skĺbiť všetky tie tanečné tréningy s normálnymi predmetmi. Občas mám pocit, že tie všeobecné predmety idú tak trochu bokom, alebo sú podávané tak, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. To je taká tá druhá stránka veci, kde musíš sedieť na slovenčine alebo matike a tváriť sa, že ťa to strašne zaujíma, aj keď už snívaš o tom, kedy sa konečne dostaneš do štúdia. Niektorí vyučujúci sa snažia, to je pravda, nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to nie je úplne to, prečo sme tam prišli. Niekedy mi to prišlo ako čisté peklo, keď som po šiestich hodinách tancovania mala ešte riešiť nejaké rovnice. A je tam aj dosť konkurencie, to je jasné. Všetci sú tam dobrí, všetci chcú byť najlepší a niekedy je to naozaj cítiť v atmosfére. Ale zas na druhej strane, človek sa tam naučí disciplíne a výdrži, a to sa ti zíde nielen v tanci, ale proste v celom živote. Myslím, že je to škola pre tých, čo naozaj vedia, čo chcú a sú ochotní pre to obetovať dosť veľa. Predsa len, tancovanie na takejto úrovni nie je len o talent, ale hlavne o tvrdej drine a odolnosti. A táto škola ťa to naučí, o tom žiadna.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
