<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ sv. Vincenta de Paul 17. novembra 1056, Topoľčany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-vincenta-de-paul-17-novembra-1056-topolcany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-vincenta-de-paul-17-novembra-1056-topolcany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:44 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Veruška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-vincenta-de-paul-17-novembra-1056-topolcany/#comment-8438</link>

		<dc:creator><![CDATA[Veruška]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 01 Jul 2025 14:20:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-vincenta-de-paul-17-novembra-1056-topolcany/#comment-8438</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď sa povie Stredná zdravotnícka škola svätého Vincenta de Paul v Topoľčanoch, tak prvé, čo mi napadne, je asi taký ten pocit, že to je naozaj škola, kde sa človek niečo naučí. Lebo ja som si myslela, že to bude taká klasická stredná, ale prišla som na to, že je to tam dosť náročné, hlavne čo sa týka učenia. Máme kopec teórie, to je jasné, ale zase, čo sa týka praxe, tak tam sa človek vážne dostane k veciam, ktoré inde asi ťažko zažije. To je asi najväčšie plus. Ja som naozaj mala pocit, že nás pripravujú do reálneho života, nie len na nejaké skúšky. Na tej praxi sme sa dostali do rôznych zariadení, niekedy to bolo v takej väčšej nemocnici, inokedy zas v menšom centre, a človek si tam vážne vyskúšal, čo to obnáša. Nebolo to tak, že by sme len stáli v kúte a pozerali, ako to robia iní. Naozaj nám dali do rúk aj nejaké veci, teda samozrejme pod dohľadom, ale cítila som, že sa spoliehajú na to, že už niečo vieme. A to je super pocit, že ti dôverujú. Ale zase, nedá sa povedať, že všetko je tam len ružové. Učenia je vážne veľa a občas som mala pocit, že ani neviem, kde mi hlava stojí. Niektorí učitelia sú naozaj takí, že ich práca baví a vedia to predať, a potom sú aj takí, pri ktorých som sa musela vážne premáhať, aby som nezaspala. Občas som sa prichytila, ako si pozerám na hodinky a len čakám, kedy už zazvoní, lebo téma nebola podaná veľmi pútavo a atmosféra v triede bola taká, že polovica ľudí sa nudila. A aj tie budovy, viem si predstaviť, že by sa zišla nejaká poriadna rekonštrukcia, lebo občas to tam na mňa pôsobilo tak trošku zastaralo. Čo sa týka pravidiel, tak tam je to dosť prísne. Nie je to taká slobodná škola, kde si každý robí, čo chce. Zdá sa mi, že si tam dosť potrpia na disciplínu a určitý poriadok, čo má síce svoje výhody, lebo sa človek naučí aj zodpovednosti, ale zase občas som sa cítila taká trošku zviazaná. Ale zase, na druhej strane, viem si predstaviť, že práve v zdravotníctve je tá disciplína dôležitá. Celkovo mám ale pocit, že ak sa človek chce naozaj naučiť a venovať sa zdravotníctvu, tak táto škola mu dá dobrý základ. A viem, že po škole sa väčšina báb bez problémov zamestnala, takže v tomto smere to je celkom istota.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď sa povie Stredná zdravotnícka škola svätého Vincenta de Paul v Topoľčanoch, tak prvé, čo mi napadne, je asi taký ten pocit, že to je naozaj škola, kde sa človek niečo naučí. Lebo ja som si myslela, že to bude taká klasická stredná, ale prišla som na to, že je to tam dosť náročné, hlavne čo sa týka učenia. Máme kopec teórie, to je jasné, ale zase, čo sa týka praxe, tak tam sa človek vážne dostane k veciam, ktoré inde asi ťažko zažije. To je asi najväčšie plus. Ja som naozaj mala pocit, že nás pripravujú do reálneho života, nie len na nejaké skúšky. Na tej praxi sme sa dostali do rôznych zariadení, niekedy to bolo v takej väčšej nemocnici, inokedy zas v menšom centre, a človek si tam vážne vyskúšal, čo to obnáša. Nebolo to tak, že by sme len stáli v kúte a pozerali, ako to robia iní. Naozaj nám dali do rúk aj nejaké veci, teda samozrejme pod dohľadom, ale cítila som, že sa spoliehajú na to, že už niečo vieme. A to je super pocit, že ti dôverujú. Ale zase, nedá sa povedať, že všetko je tam len ružové. Učenia je vážne veľa a občas som mala pocit, že ani neviem, kde mi hlava stojí. Niektorí učitelia sú naozaj takí, že ich práca baví a vedia to predať, a potom sú aj takí, pri ktorých som sa musela vážne premáhať, aby som nezaspala. Občas som sa prichytila, ako si pozerám na hodinky a len čakám, kedy už zazvoní, lebo téma nebola podaná veľmi pútavo a atmosféra v triede bola taká, že polovica ľudí sa nudila. A aj tie budovy, viem si predstaviť, že by sa zišla nejaká poriadna rekonštrukcia, lebo občas to tam na mňa pôsobilo tak trošku zastaralo. Čo sa týka pravidiel, tak tam je to dosť prísne. Nie je to taká slobodná škola, kde si každý robí, čo chce. Zdá sa mi, že si tam dosť potrpia na disciplínu a určitý poriadok, čo má síce svoje výhody, lebo sa človek naučí aj zodpovednosti, ale zase občas som sa cítila taká trošku zviazaná. Ale zase, na druhej strane, viem si predstaviť, že práve v zdravotníctve je tá disciplína dôležitá. Celkovo mám ale pocit, že ak sa človek chce naozaj naučiť a venovať sa zdravotníctvu, tak táto škola mu dá dobrý základ. A viem, že po škole sa väčšina báb bez problémov zamestnala, takže v tomto smere to je celkom istota.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
