<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ sv. Františka z Assisi Horná 137, Čadca	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-frantiska-z-assisi-horna-137-cadca/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-frantiska-z-assisi-horna-137-cadca/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:51 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-frantiska-z-assisi-horna-137-cadca/#comment-8455</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anička]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 21 Jul 2025 14:01:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sv-frantiska-z-assisi-horna-137-cadca/#comment-8455</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú, chcela som ísť na niečo, čo má zmysel a kde sa naučím niečo reálne do života. Zdravotnícka škola v Čadci, hlavne keď je to sv. Františka z Assisi, mi prišla ako super voľba, lebo som dúfala, že tam bude aj nejaký dôraz na ľudskosť a tak. A vieš čo? V tomto ma škola nesklamala, teda aspoň väčšinou. Čo musím naozaj vyzdvihnúť, to je tá prax. Tam sa človek fakt naučí veci, čo sa potom v reálnom živote naozaj hodia. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo povie a ty si to máš zapamätať. Nie, tam sme si to naozaj skúšali, trénovali sme si rôzne postupy, starostlivosť o pacientov (jasné, že to boli figuríny alebo spolužiaci, ale aj tak!). A keď sme potom išli na ozajstnú prax do nemocnice alebo na nejaké oddelenie, tak som nemala pocit, že som tam úplne stratená a neviem, čo mám robiť. Jasné, že je to náročné a unavujúce, ale aspoň človek vidí, prečo sa to všetko vlastne učí. Ten pocit, že vieš niekomu pomôcť, je proste na nezaplatenie. S učiteľmi je to ale také, povedzme, rôznorodé. Naozaj sú tam niektorí, ktorí tú prácu milujú a je to na nich vidieť. Vedia to tak vysvetliť, že aj tie najsuchšie veci pochopíš a dokonca ťa to možno začne aj baviť. A sú aj takí, čo ti fakt držia palce, podržia ťa, keď máš horšie obdobie alebo keď ti niečo nejde. Ale potom sú aj takí, pri ktorých máš pocit, že si len odsedeli hodiny a čakali na koniec. Že im je úplne jedno, či niečo vieš alebo nie, len si odprednášajú svoje a hotovo. Pri takých hodinách som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to ma občas fakt mrzelo, lebo potom sa mi aj do školy niekedy nechcelo chodiť. Samotná škola ako budova... no, nie je najmodernejšia, ale je tam taký celkom príjemný, takmer rodinný pocit. Nie je to obrovská masa študentov, čo je fajn, lebo sa tam celkom poznáme, aj medzi ročníkmi. Niektoré triedy by zas potrebovali takú menšiu rekonštrukciu, hlavne tie staršie lavice a tabule už majú čo to za sebou. Ale zas na druhej strane, čo sa týka učebných pomôcok na prax, tak mi prišlo, že tam sú veci, čo potrebujeme, a nie sme úplne odkázaní na staré kusy. Celkovo je to dosť náročné štúdium, to si treba uvedomiť, lebo je tam fakt veľa učenia, hlavne na niektoré predmety. Ale zas, ak chce človek pracovať v zdravotníctve, tak to tak asi aj musí byť. Aj keď hej, občas som si hovorila, že to je peklo a bola som na pokraji síl. Ale to patrí k tomu, si myslím, a s podporou kamarátok sa to dalo zvládnuť. Mám pocit, že ma to pripravilo na to, čo ma čaká ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si pred pár rokmi vyberala strednú, chcela som ísť na niečo, čo má zmysel a kde sa naučím niečo reálne do života. Zdravotnícka škola v Čadci, hlavne keď je to sv. Františka z Assisi, mi prišla ako super voľba, lebo som dúfala, že tam bude aj nejaký dôraz na ľudskosť a tak. A vieš čo? V tomto ma škola nesklamala, teda aspoň väčšinou. Čo musím naozaj vyzdvihnúť, to je tá prax. Tam sa človek fakt naučí veci, čo sa potom v reálnom živote naozaj hodia. Nie je to len o tom, že ti niekto niečo povie a ty si to máš zapamätať. Nie, tam sme si to naozaj skúšali, trénovali sme si rôzne postupy, starostlivosť o pacientov (jasné, že to boli figuríny alebo spolužiaci, ale aj tak!). A keď sme potom išli na ozajstnú prax do nemocnice alebo na nejaké oddelenie, tak som nemala pocit, že som tam úplne stratená a neviem, čo mám robiť. Jasné, že je to náročné a unavujúce, ale aspoň človek vidí, prečo sa to všetko vlastne učí. Ten pocit, že vieš niekomu pomôcť, je proste na nezaplatenie. S učiteľmi je to ale také, povedzme, rôznorodé. Naozaj sú tam niektorí, ktorí tú prácu milujú a je to na nich vidieť. Vedia to tak vysvetliť, že aj tie najsuchšie veci pochopíš a dokonca ťa to možno začne aj baviť. A sú aj takí, čo ti fakt držia palce, podržia ťa, keď máš horšie obdobie alebo keď ti niečo nejde. Ale potom sú aj takí, pri ktorých máš pocit, že si len odsedeli hodiny a čakali na koniec. Že im je úplne jedno, či niečo vieš alebo nie, len si odprednášajú svoje a hotovo. Pri takých hodinách som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, a to ma občas fakt mrzelo, lebo potom sa mi aj do školy niekedy nechcelo chodiť. Samotná škola ako budova&#8230; no, nie je najmodernejšia, ale je tam taký celkom príjemný, takmer rodinný pocit. Nie je to obrovská masa študentov, čo je fajn, lebo sa tam celkom poznáme, aj medzi ročníkmi. Niektoré triedy by zas potrebovali takú menšiu rekonštrukciu, hlavne tie staršie lavice a tabule už majú čo to za sebou. Ale zas na druhej strane, čo sa týka učebných pomôcok na prax, tak mi prišlo, že tam sú veci, čo potrebujeme, a nie sme úplne odkázaní na staré kusy. Celkovo je to dosť náročné štúdium, to si treba uvedomiť, lebo je tam fakt veľa učenia, hlavne na niektoré predmety. Ale zas, ak chce človek pracovať v zdravotníctve, tak to tak asi aj musí byť. Aj keď hej, občas som si hovorila, že to je peklo a bola som na pokraji síl. Ale to patrí k tomu, si myslím, a s podporou kamarátok sa to dalo zvládnuť. Mám pocit, že ma to pripravilo na to, čo ma čaká ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
