<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ Sládkovičova 36, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sladkovicova-36-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sladkovicova-36-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:43 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: ZuzkaX		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sladkovicova-36-presov/#comment-8601</link>

		<dc:creator><![CDATA[ZuzkaX]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 10 Aug 2025 09:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-sladkovicova-36-presov/#comment-8601</guid>

					<description><![CDATA[Ahojte, tak ja by som sa chcela podeliť o moje pocity zo SZŠ Sládkovičova v Prešove. Keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania a musím povedať, že to bola jazda, občas pekná, občas fakt na nervy. Celkovo mám pocit, že som si tam prešla takou malou skúškou života, ktorá ma celkom dobre pripravila na to, čo ma čaká v práci. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá prax. V nemocnici alebo v nejakom zariadení som sa fakt naučila najviac a tam som si prišla na svoje. Bolo super, že sme mali možnosť vyskúšať si to všetko na vlastnej koži, nebolo to len také teoretické omieľanie. Pár učiteľov bolo úplne fantastických, takí ozajstní poklady, ktorí nielenže vedeli super vysvetliť aj tie najzamotanejšie veci, ale hlavne mali ľudský prístup a fakt im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a chápali. S babami v triede sme si tiež vytvorili super partiu, to bolo asi to najlepšie – keď viete, že sa máte na koho spoľahnúť a prežívať tie dobré aj zlé časy spolu. Ale potom boli aj momenty, keď som mala pocit, že mi praskne hlava alebo že len pozerám na hodinky a modlím sa, kedy už zazvoní. Niektoré predmety boli strašne nudné a suché, fakt na zabitie, a občas som mala pocit, že sa tam drvíme niečo, čo už dávno nie je aktuálne. Prístup niektorých učiteľov bol dosť odmeraný a niekedy som mala pocit, že im je úplne jedno, či to chápeme alebo nie, len si odprednášajú svoje a idú ďalej. Zdalo sa mi, že niektorí sú takí staromódni, že akoby učili ešte v minulom storočí a nevedeli sa prispôsobiť novým veciam. Celkovo to bolo dosť náročné, občas som cítila fakt obrovský tlak, či už zo štúdia, alebo z tej celej atmosféry. Niekedy bola aj komunikácia s nejakými tými úradnými vecami dosť frustrujúca, človek mal pocit, že behá od dverí k dverám a nič nevybaví. Vybavenie školy sa mi tiež občas zdalo, že by si už zaslúžilo nejakú poriadnu rekonštrukciu alebo aspoň modernizáciu, ale zase chápem, že to asi nie je len tak. Napriek všetkému, myslím si, že to bola dôležitá etapa a niečo ma tam naučili, hlavne tú húževnatosť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ahojte, tak ja by som sa chcela podeliť o moje pocity zo SZŠ Sládkovičova v Prešove. Keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania a musím povedať, že to bola jazda, občas pekná, občas fakt na nervy. Celkovo mám pocit, že som si tam prešla takou malou skúškou života, ktorá ma celkom dobre pripravila na to, čo ma čaká v práci. Čo sa mi naozaj páčilo, bola tá prax. V nemocnici alebo v nejakom zariadení som sa fakt naučila najviac a tam som si prišla na svoje. Bolo super, že sme mali možnosť vyskúšať si to všetko na vlastnej koži, nebolo to len také teoretické omieľanie. Pár učiteľov bolo úplne fantastických, takí ozajstní poklady, ktorí nielenže vedeli super vysvetliť aj tie najzamotanejšie veci, ale hlavne mali ľudský prístup a fakt im záležalo na tom, aby sme niečo vedeli a chápali. S babami v triede sme si tiež vytvorili super partiu, to bolo asi to najlepšie – keď viete, že sa máte na koho spoľahnúť a prežívať tie dobré aj zlé časy spolu. Ale potom boli aj momenty, keď som mala pocit, že mi praskne hlava alebo že len pozerám na hodinky a modlím sa, kedy už zazvoní. Niektoré predmety boli strašne nudné a suché, fakt na zabitie, a občas som mala pocit, že sa tam drvíme niečo, čo už dávno nie je aktuálne. Prístup niektorých učiteľov bol dosť odmeraný a niekedy som mala pocit, že im je úplne jedno, či to chápeme alebo nie, len si odprednášajú svoje a idú ďalej. Zdalo sa mi, že niektorí sú takí staromódni, že akoby učili ešte v minulom storočí a nevedeli sa prispôsobiť novým veciam. Celkovo to bolo dosť náročné, občas som cítila fakt obrovský tlak, či už zo štúdia, alebo z tej celej atmosféry. Niekedy bola aj komunikácia s nejakými tými úradnými vecami dosť frustrujúca, človek mal pocit, že behá od dverí k dverám a nič nevybaví. Vybavenie školy sa mi tiež občas zdalo, že by si už zaslúžilo nejakú poriadnu rekonštrukciu alebo aspoň modernizáciu, ale zase chápem, že to asi nie je len tak. Napriek všetkému, myslím si, že to bola dôležitá etapa a niečo ma tam naučili, hlavne tú húževnatosť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
