Od: Majka

Majka — Wed, 03 Sep 2025 17:43:00 +0000

Keď som sa rozhodovala, kam po základke, zdravotná bola taká jasná voľba, lebo som vždy chcela niečo zmysluplné. A tá na Školskej v Považskej, tak to bola v podstate jediná možnosť v okolí, ak som nechcela dochádzať kade-tade. Na začiatku som mala dosť veľký rešpekt, veď je to predsa zdravotná škola, tam sa fakt učí dôležité veci. A ten rešpekt ma vlastne držal celú dobu, lebo to nebolo med lízať. Bola to niekedy fakt drina a kopec učenia, mám pocit, že som sa v jednom kuse len bifľovala. Niekedy som si hovorila, že to je celé šialené, tie kvantá informácií, ktoré do nás tlačili. Občas som mala pocit, že to snáď nikdy nezvládnem a že na mňa z každej strany niekto tlačí. Pred skúškami alebo dôležitými testami to bol fakt stres a nervy, niekedy som mala pocit, že sa mi z toho ide rozskočiť hlava. Ale potom je tu tá prax, a to je iná káva! Tam som sa konečne cítila užitočná a videla som, že to, čo sa drtíme z kníh, má aj nejaký zmysel. Na praxi v nemocnici alebo v nejakom zariadení som sa fakt naučila to, čo ti žiadna učebnica nedá. Tam som si overila, že to, čo som si myslela, že ma baví, tak ma fakt baví. A niektoré sestričky boli úplne super, fakt vidíš, že ich to berie a že chcú mladých niečo naučiť, pomôcť im. S tým nemám ani jednu zlú skúsenosť, práve naopak. Čo sa týka učiteľov, tak to je asi ako všade. Niektoré profesorky boli úplne úžasné, vidíš, že to milujú a že chcú, aby sme naozaj niečo vedeli a chápali to. Tie dokázali aj tie najnudnejšie témy podať tak, že si si z toho niečo odniesla a dokonca ťa to aj trochu bavilo. Ale potom boli aj také hodiny, kde si mala pocit, že už len čakajú na zvonenie a že im je tak nejako jedno, či niečo vieš alebo nie. Tam sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo fakt len o čítaní a prepisovaní poznámok. Niekedy ma mrzelo, že nemáme viac takých tých moderných interaktívnych hodín, kde by sa človek musel zapojiť a nebol len pasívny poslucháč. To by možno aj pomohlo pri toľkom množstve učiva. A prostredie školy? No, je to taká klasika. Nič prehnane moderné, ale ani žiadna ruina. Proste škola. Mám pocit, že sa snažia udržať to v nejakom stave, ale samozrejme to nie je nejaké super nové. Ale veď o tom to predsa nie je, hlavné je to, čo sa tam naučíš. A to, že ma táto škola pripravila na prácu, to mi nikto nevezme. Cítim, že som po nej fakt pripravená ísť do praxe a niečo robiť. Takže aj keď to bolo občas čisté peklo, stálo to za to, to mám pocit.

Komentáre k SZŠ Školská 230, Považská Bystrica

Od: Majka