<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ milosrdného Samaritána Sovietskych hrdinov 80, Svidník	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-milosrdneho-samaritana-sovietskych-hrdinov-80-svidnik/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-milosrdneho-samaritana-sovietskych-hrdinov-80-svidnik/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:50 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vierka90		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-milosrdneho-samaritana-sovietskych-hrdinov-80-svidnik/#comment-8618</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vierka90]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 16 Feb 2025 09:19:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-milosrdneho-samaritana-sovietskych-hrdinov-80-svidnik/#comment-8618</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa tak zamyslím nad SZŠ milosrdného Samaritána vo Svidníku, mám z toho v hlave taký mix pocitov, že ani neviem, kde začať. Vlastne, celkom rada som tam chodila, lebo je to zdravotnícka škola a vedela som, že ma to pripraví na to, čo chcem robiť ďalej. Sme tam aj preto, aby sme sa niečo naučili a v tomto smere si myslím, že škola má vážne silné stránky. Hlavne čo sa týka praxe, to je podľa mňa topka. Naozaj som mala pocit, že nás to poriadne pripraví do nemocničného prostredia. Boli sme na praxi v nemocniciach, kde sme videli, ako to celé funguje, a to je na nezaplatenie. Človek si tam vyskúša veci, ktoré sa v triede naučí len teoreticky, a to je obrovské plus. Aj niektoré predmety a učitelia boli fakt super, že nás vedeli nadchnúť a videli sme, že im na nás záleží. Necítila som sa tam ako číslo, ale ako človek, čo sa učí pre svoje budúce povolanie. Na druhej strane, občas to bolo dosť ťažké. Niekedy som mala pocit, že niektoré metódy výučby sú už trošku z minulého storočia. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani nie vždy to bola nejaká interaktívna zábava. Polovica triedy sa niekedy nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina bola taká suchá, že sa to nedalo vydržať. Proste sa len prechádzalo učivo a moc sa s tým nikto nehral. Aj keď prax bola super, niekedy som mala dojem, že sa až príliš veľa sústredíme na memorovanie a málo na to, aby sme veciam naozaj rozumeli a vedeli si ich spojiť. A úprimne, občas tam panovala taká zvláštna atmosféra. Neviem, či to bolo tým, že sú tam prísne pravidlá alebo jednoducho niektoré vzťahy medzi ľuďmi neboli úplne ideálne. Niekedy sa človek necítil najlepšie, lebo tam boli také situácie, ktoré by tam asi ani nemali byť. A to ma celkom mrzelo, lebo človek predsa len trávi v škole väčšinu dňa a chce sa tam cítiť príjemne a bezpečne. Niektoré priestory by si tiež zaslúžili modernizáciu, ale zase chápem, že to asi nejde hneď. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tmavé stránky, ako asi každá, ale tie dobré veci ma tam držali.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa tak zamyslím nad SZŠ milosrdného Samaritána vo Svidníku, mám z toho v hlave taký mix pocitov, že ani neviem, kde začať. Vlastne, celkom rada som tam chodila, lebo je to zdravotnícka škola a vedela som, že ma to pripraví na to, čo chcem robiť ďalej. Sme tam aj preto, aby sme sa niečo naučili a v tomto smere si myslím, že škola má vážne silné stránky. Hlavne čo sa týka praxe, to je podľa mňa topka. Naozaj som mala pocit, že nás to poriadne pripraví do nemocničného prostredia. Boli sme na praxi v nemocniciach, kde sme videli, ako to celé funguje, a to je na nezaplatenie. Človek si tam vyskúša veci, ktoré sa v triede naučí len teoreticky, a to je obrovské plus. Aj niektoré predmety a učitelia boli fakt super, že nás vedeli nadchnúť a videli sme, že im na nás záleží. Necítila som sa tam ako číslo, ale ako človek, čo sa učí pre svoje budúce povolanie. Na druhej strane, občas to bolo dosť ťažké. Niekedy som mala pocit, že niektoré metódy výučby sú už trošku z minulého storočia. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani nie vždy to bola nejaká interaktívna zábava. Polovica triedy sa niekedy nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina bola taká suchá, že sa to nedalo vydržať. Proste sa len prechádzalo učivo a moc sa s tým nikto nehral. Aj keď prax bola super, niekedy som mala dojem, že sa až príliš veľa sústredíme na memorovanie a málo na to, aby sme veciam naozaj rozumeli a vedeli si ich spojiť. A úprimne, občas tam panovala taká zvláštna atmosféra. Neviem, či to bolo tým, že sú tam prísne pravidlá alebo jednoducho niektoré vzťahy medzi ľuďmi neboli úplne ideálne. Niekedy sa človek necítil najlepšie, lebo tam boli také situácie, ktoré by tam asi ani nemali byť. A to ma celkom mrzelo, lebo človek predsa len trávi v škole väčšinu dňa a chce sa tam cítiť príjemne a bezpečne. Niektoré priestory by si tiež zaslúžili modernizáciu, ale zase chápem, že to asi nejde hneď. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tmavé stránky, ako asi každá, ale tie dobré veci ma tam držali.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
