<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ Masarykova 27, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-masarykova-27-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-masarykova-27-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:03 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katrin		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-masarykova-27-michalovce/#comment-8657</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katrin]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 16 Sep 2025 11:03:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-masarykova-27-michalovce/#comment-8657</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa rozhodovala, kam vlastne po základke, tá Masarykova mi prišla ako celkom dobrá voľba. Predsa len, zdravotníctvo je u nás vždy potrebné a tie možnosti po škole sú vraj celkom fajn. Nebudem klamať, trochu som sa bála, lebo som počula aj všelijaké reči, ale prvé týždne boli, myslím, také klasicky študentské, človek si zvyká na nové prostredie a ľudí. Čo sa týka samotného učenia, tam je to, mám pocit, ako všade inde. Máme tu pár učiteľov, ktorí sú proste fantastickí. Vidíš na nich, že to, čo učia, ich naozaj baví, a vedia to podať tak, že to pochopíš, aj keby si nechcela. Pri nich mám pocit, že sa učím niečo fakt dôležité a užitočné do života. Ale potom sú aj takí, u ktorých máš pocit, že sú tam len preto, lebo musia. Vtedy je celá hodina skôr o prežívaní, polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie, a mne je vtedy jasné, že si to budem musieť pozrieť doma sama. To je potom taká zbytočná hodina. Prax je, samozrejme, na zdravotke kapitola sama o sebe a tam sa naozaj láme chlieb. Niekedy to bolo fakt super. Keď sme sa dostali na oddelenia, kde sa nám venovali, mohli sme si vyskúšať rôzne veci a vidieť, ako to naozaj funguje, to boli tie momenty, keď som si povedala, že som si vybrala správne. Ale potom boli aj situácie, keď sme len stáli v kúte, nikto sa nám nevenoval, alebo sme robili skôr pomocné práce, ktoré s medicínou veľmi nesúviseli. Vtedy to bolo dosť demotivujúce, keď si človek predstavuje, aký bude raz skvelý odborník a namiesto toho sa cíti ako prebytočný. Celkovo tá atmosféra v škole je taká... rôzna. My máme skvelú partiu a navzájom sa podržíme, čo je super, lebo bez toho by to bolo asi oveľa ťažšie. Ale na druhej strane, mám pocit, že niekedy sa komunikácia s vedením školy dosť vlečie a niektoré veci trvajú príliš dlho, kým sa vyriešia. Občas mám pocit, že naše názory a pripomienky nie sú vždy vypočuté, čo je škoda, lebo predsa len, my sme tam tie študentky, ktoré to všetko zažívajú na vlastnej koži. Čo sa týka vybavenia, niektoré učebne sú fakt super, moderné a je vidieť, že sa do nich investovalo, čo je skvelé pri rôznych simuláciách. Ale potom sú aj časti školy, kde to vyzerá, akoby sa tam zastavil čas a chcelo by to poriadnu rekonštrukciu. Verím ale, že napriek všetkému nás táto škola pripraví na tú prácu, ktorú chceme robiť. Mám pocit, že základy sú tam dobré, len niekedy si tú cestu k nim človek musí nájsť aj sám.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa rozhodovala, kam vlastne po základke, tá Masarykova mi prišla ako celkom dobrá voľba. Predsa len, zdravotníctvo je u nás vždy potrebné a tie možnosti po škole sú vraj celkom fajn. Nebudem klamať, trochu som sa bála, lebo som počula aj všelijaké reči, ale prvé týždne boli, myslím, také klasicky študentské, človek si zvyká na nové prostredie a ľudí. Čo sa týka samotného učenia, tam je to, mám pocit, ako všade inde. Máme tu pár učiteľov, ktorí sú proste fantastickí. Vidíš na nich, že to, čo učia, ich naozaj baví, a vedia to podať tak, že to pochopíš, aj keby si nechcela. Pri nich mám pocit, že sa učím niečo fakt dôležité a užitočné do života. Ale potom sú aj takí, u ktorých máš pocit, že sú tam len preto, lebo musia. Vtedy je celá hodina skôr o prežívaní, polovica triedy sa nudí a len čaká na zvonenie, a mne je vtedy jasné, že si to budem musieť pozrieť doma sama. To je potom taká zbytočná hodina. Prax je, samozrejme, na zdravotke kapitola sama o sebe a tam sa naozaj láme chlieb. Niekedy to bolo fakt super. Keď sme sa dostali na oddelenia, kde sa nám venovali, mohli sme si vyskúšať rôzne veci a vidieť, ako to naozaj funguje, to boli tie momenty, keď som si povedala, že som si vybrala správne. Ale potom boli aj situácie, keď sme len stáli v kúte, nikto sa nám nevenoval, alebo sme robili skôr pomocné práce, ktoré s medicínou veľmi nesúviseli. Vtedy to bolo dosť demotivujúce, keď si človek predstavuje, aký bude raz skvelý odborník a namiesto toho sa cíti ako prebytočný. Celkovo tá atmosféra v škole je taká&#8230; rôzna. My máme skvelú partiu a navzájom sa podržíme, čo je super, lebo bez toho by to bolo asi oveľa ťažšie. Ale na druhej strane, mám pocit, že niekedy sa komunikácia s vedením školy dosť vlečie a niektoré veci trvajú príliš dlho, kým sa vyriešia. Občas mám pocit, že naše názory a pripomienky nie sú vždy vypočuté, čo je škoda, lebo predsa len, my sme tam tie študentky, ktoré to všetko zažívajú na vlastnej koži. Čo sa týka vybavenia, niektoré učebne sú fakt super, moderné a je vidieť, že sa do nich investovalo, čo je skvelé pri rôznych simuláciách. Ale potom sú aj časti školy, kde to vyzerá, akoby sa tam zastavil čas a chcelo by to poriadnu rekonštrukciu. Verím ale, že napriek všetkému nás táto škola pripraví na tú prácu, ktorú chceme robiť. Mám pocit, že základy sú tam dobré, len niekedy si tú cestu k nim človek musí nájsť aj sám.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
