<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ Hlboká cesta 23, Žilina	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-hlboka-cesta-23-zilina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-hlboka-cesta-23-zilina/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:51:05 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Marti		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-hlboka-cesta-23-zilina/#comment-8494</link>

		<dc:creator><![CDATA[Marti]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 14 Feb 2025 18:57:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-hlboka-cesta-23-zilina/#comment-8494</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa hlásila na zdravotnícku, mala som v hlave nejaké predstavy, však to asi každá. Tá na Hlbokej ceste v Žiline, to bola moja voľba. Pamätám si prvé dni, bolo to také... hektické, ale zároveň plné očakávaní. Celkovo, atmosféra v škole bola taká rôznorodá, niekedy super, že sme sa smiali na chodbách a riešili blbosti, inokedy zase taký tlak, že som mala pocit, že mi praskne hlava z toľkého učenia. S učením to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo ťa dokázali nadchnúť aj pre biológiu, ktorá mi dovtedy prišla ako čistá nuda. Vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a hlavne, nebolo to len také, že nám púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že im na nás záleží a chceli, aby sme niečo naozaj pochopili. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do zvonenia. Pri takých hodine sa polovica triedy nudila a len čakala na koniec, lebo akokoľvek sa snažili niečo vysvetliť, proste to nešlo, alebo mi to proste neprišlo relevantné. Čo je ale na zdravotníckej asi najdôležitejšie, to je tá prax. Mám pocit, že tam sa ukázalo, či sa z nás niečo stane alebo nie. Prax sme mali v rôznych zariadeniach, a to bolo super. Naozaj som tam videla veci, ktoré sa nedali prečítať z knihy. Niekedy to bolo náročné, hlavne psychicky, ale bola to obrovská skúsenosť. Cítila som, že tam sa z nás formujú tie sestričky alebo sanitári, čo raz budú pomáhať ľuďom. Ale boli aj dni, keď som mala pocit, že sme len tak do počtu, že nám nedali robiť nič zmysluplné, alebo sa nám nikto poriadne nevenoval. To ma vždycky hrozne mrzelo, lebo to bola premrhaná šanca niečo sa naučiť. Škola ako budova... no, niekde to bolo celkom moderné, hlavne tam, kde boli tie špeciálne učebne, kde sme si nacvičovali veci. Ale zase, inokedy som mala pocit, že tie lavičky v niektorých triedach pamätajú ešte moju babku. Ale to je asi všade, nie? Dôležité je, že sa tam človek niečo naučí a nájde si kamošov. A tých som tam našla. Aj keď to bolo občas peklo s učením a tlak bol obrovský, hlavne pred skúškami, tak celkovo to boli roky plné zážitkov. Už len to množstvo učiva, to bolo niekedy na porazenie, fakt sa človek musel vedieť donútiť. Ale zas, to je asi cena za to, že chceš robiť niečo zmysluplné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa hlásila na zdravotnícku, mala som v hlave nejaké predstavy, však to asi každá. Tá na Hlbokej ceste v Žiline, to bola moja voľba. Pamätám si prvé dni, bolo to také&#8230; hektické, ale zároveň plné očakávaní. Celkovo, atmosféra v škole bola taká rôznorodá, niekedy super, že sme sa smiali na chodbách a riešili blbosti, inokedy zase taký tlak, že som mala pocit, že mi praskne hlava z toľkého učenia. S učením to bolo všelijaké. Niektorí učitelia boli fakt poklady, takí, čo ťa dokázali nadchnúť aj pre biológiu, ktorá mi dovtedy prišla ako čistá nuda. Vedeli vysvetliť veci tak, že to dávalo zmysel a hlavne, nebolo to len také, že nám púšťali filmy, aby zabili čas. Videla som, že im na nás záleží a chceli, aby sme niečo naozaj pochopili. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do zvonenia. Pri takých hodine sa polovica triedy nudila a len čakala na koniec, lebo akokoľvek sa snažili niečo vysvetliť, proste to nešlo, alebo mi to proste neprišlo relevantné. Čo je ale na zdravotníckej asi najdôležitejšie, to je tá prax. Mám pocit, že tam sa ukázalo, či sa z nás niečo stane alebo nie. Prax sme mali v rôznych zariadeniach, a to bolo super. Naozaj som tam videla veci, ktoré sa nedali prečítať z knihy. Niekedy to bolo náročné, hlavne psychicky, ale bola to obrovská skúsenosť. Cítila som, že tam sa z nás formujú tie sestričky alebo sanitári, čo raz budú pomáhať ľuďom. Ale boli aj dni, keď som mala pocit, že sme len tak do počtu, že nám nedali robiť nič zmysluplné, alebo sa nám nikto poriadne nevenoval. To ma vždycky hrozne mrzelo, lebo to bola premrhaná šanca niečo sa naučiť. Škola ako budova&#8230; no, niekde to bolo celkom moderné, hlavne tam, kde boli tie špeciálne učebne, kde sme si nacvičovali veci. Ale zase, inokedy som mala pocit, že tie lavičky v niektorých triedach pamätajú ešte moju babku. Ale to je asi všade, nie? Dôležité je, že sa tam človek niečo naučí a nájde si kamošov. A tých som tam našla. Aj keď to bolo občas peklo s učením a tlak bol obrovský, hlavne pred skúškami, tak celkovo to boli roky plné zážitkov. Už len to množstvo učiva, to bolo niekedy na porazenie, fakt sa človek musel vedieť donútiť. Ale zas, to je asi cena za to, že chceš robiť niečo zmysluplné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
