<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k SZŠ &#8211; Egészségugyi Középiskola Športová 349/34, Dunajská Streda	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-egeszsegugyi-kozepiskola-sportova-349-34-dunajska-streda/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-egeszsegugyi-kozepiskola-sportova-349-34-dunajska-streda/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:09 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Viera		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-egeszsegugyi-kozepiskola-sportova-349-34-dunajska-streda/#comment-8325</link>

		<dc:creator><![CDATA[Viera]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 16 Jun 2025 21:48:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/szs-egeszsegugyi-kozepiskola-sportova-349-34-dunajska-streda/#comment-8325</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď sa ma niekto opýta na SZŠ-ku na Športovej v Dunajskej, vždycky mi prebehne hlavou taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam šla s veľkými očakávaniami, že to bude niečo úplne iné, a v niektorých veciach to tak aj bolo, v iných zase ani náhodou. Na jednej strane, tá prax bola fakt super. Nebolo to len tak, že by sme si čítali z kníh, ale normálne sme sa dostali do nemocníc, k pacientom, a tam som mala pocit, že sa učím niečo, čo má fakt zmysel. Bolo vidieť, že niektorí naši učitelia milujú svoju prácu a snažili sa nám odovzdať fakt všetko. Vysvetľovali nám veci tak, aby sme im rozumeli, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Aj to, že sme sa učili po slovensky aj po maďarsky, bolo dosť náročné, ale zase som si hovorila, že to je super výhoda do života, lebo v Dunajskej strede sa obe reči fakt hodia. Ale zase, úprimne, boli tam aj chvíle, kedy som mala pocit, že to je čistá nuda na smrť. Niekedy som si fakt priala, aby som bola kdekoľvek inde, len nie v tej triede. Niektorí učitelia, akoby už stratili všetok zápal pre prácu. Stávalo sa, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo hodiny boli proste o tom istom, dokola a dokola, bez nejakého nadšenia alebo snahy zaujať. A to ma fakt mrzelo, lebo človek si predsa vybral zdravotnícku školu s tým, že tam bude živo a zmysluplne. A ten stres z učenia, hlavne pri niektorých predmetoch, bol občas fakt obrovský, myslela som si, že to snáď nikdy nezvládnem. No a k tomu prostrediu... vieš, budova je už staršia, to je jasné, ale zase, mne sa zdalo, že sa tam snažia udržať poriadok. Nemôžem povedať, že by tam bolo nejaké peklo, skôr taká klasika. Komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi bola taká všelijaká, niekedy úplne v pohode, inokedy som si pripadala, že hovorím do steny a moje nápady nikoho nezaujímajú. Alebo keď sa riešili nejaké organizačné veci, niekedy to bolo dosť chaotické a človek nevedel, na čom je. Napriek tomu, že som občas bola frustrovaná, kamarátky som si tam našla super a na tie spomienky z praxe alebo z nejakých akcií, na tie si asi budem spomínať dlho.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď sa ma niekto opýta na SZŠ-ku na Športovej v Dunajskej, vždycky mi prebehne hlavou taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam šla s veľkými očakávaniami, že to bude niečo úplne iné, a v niektorých veciach to tak aj bolo, v iných zase ani náhodou. Na jednej strane, tá prax bola fakt super. Nebolo to len tak, že by sme si čítali z kníh, ale normálne sme sa dostali do nemocníc, k pacientom, a tam som mala pocit, že sa učím niečo, čo má fakt zmysel. Bolo vidieť, že niektorí naši učitelia milujú svoju prácu a snažili sa nám odovzdať fakt všetko. Vysvetľovali nám veci tak, aby sme im rozumeli, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Aj to, že sme sa učili po slovensky aj po maďarsky, bolo dosť náročné, ale zase som si hovorila, že to je super výhoda do života, lebo v Dunajskej strede sa obe reči fakt hodia. Ale zase, úprimne, boli tam aj chvíle, kedy som mala pocit, že to je čistá nuda na smrť. Niekedy som si fakt priala, aby som bola kdekoľvek inde, len nie v tej triede. Niektorí učitelia, akoby už stratili všetok zápal pre prácu. Stávalo sa, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo hodiny boli proste o tom istom, dokola a dokola, bez nejakého nadšenia alebo snahy zaujať. A to ma fakt mrzelo, lebo človek si predsa vybral zdravotnícku školu s tým, že tam bude živo a zmysluplne. A ten stres z učenia, hlavne pri niektorých predmetoch, bol občas fakt obrovský, myslela som si, že to snáď nikdy nezvládnem. No a k tomu prostrediu&#8230; vieš, budova je už staršia, to je jasné, ale zase, mne sa zdalo, že sa tam snažia udržať poriadok. Nemôžem povedať, že by tam bolo nejaké peklo, skôr taká klasika. Komunikácia medzi učiteľmi a žiakmi bola taká všelijaká, niekedy úplne v pohode, inokedy som si pripadala, že hovorím do steny a moje nápady nikoho nezaujímajú. Alebo keď sa riešili nejaké organizačné veci, niekedy to bolo dosť chaotické a človek nevedel, na čom je. Napriek tomu, že som občas bola frustrovaná, kamarátky som si tam našla super a na tie spomienky z praxe alebo z nejakých akcií, na tie si asi budem spomínať dlho.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
