Od: Katrin

Katrin — Sat, 20 Sep 2025 11:31:00 +0000

Pamätám si, ako som sa tam tešila, keďže to bolo súkromné gymnázium, mala som pocit, že to bude iné, také osobnejšie. A v niektorých veciach to naozaj tak aj bolo. Napríklad, tie triedy nie sú také obrovské, ako na štátnych školách, takže sme sa tak nejak viac poznali. Učitelia mali aj čas sa nám venovať, keď sme niečo nechápali, necítila som sa, že som len jedna z desiatich alebo pätnástich v preplnenej triede, čo bolo fakt super. A prostredie? To je úplne top, moderné, príjemné, človek sa tam cítil fakt dobre, nie ako v nejakej starej budove, kde všetko vŕzga. Mali sme aj celkom dosť príležitostí robiť veci, čo nás bavili, myslím tie rôzne projekty a krúžky, to bolo fajn, že nás podporovali v tom rozvoji, napríklad aj v jazykoch alebo s počítačmi. Ale vieš čo, aj tak… niekedy som mala pocit, že aj keď je to súkromná škola, niektorí učitelia proste len odučili svoje a hotovo. Naozaj, občas sme sa v triede pekne nudili, polovica triedy sa len tak pretĺkala a čakala na zvonenie, lebo výklad bol taký… neosobný a nezáživný. Vôbec to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadne zázraky sa nediali. Mám pocit, že niektorí sa tam asi necítili úplne vo svojej koži, alebo ja neviem, ale chýbala tam taká tá iskra, ktorá by nás fakt vtiahla do učiva. A ten tlak! Niekedy to bolo fakt drsné, hlavne pred maturitou. Mala som pocit, že sa od nás očakáva úplne všetko a ešte aj viac, aj keď sme sa snažili. A s týmto som sa stretávala často – že akoby sa na nás kládli nereálne nároky, hoci by som očakávala, že nám skôr pomôžu to zvládnuť, keďže je to predsa len súkromná škola. Niekedy mi tiež pripadalo, že sa veľa sľubuje, ale nie všetko sa potom aj reálne dodrží, alebo to nebolo až tak super, ako to znelo. Nemám s tým síce osobnú skúsenosť, že by nás oklamali, ale proste to nebolo vždy to, čo som si predstavovala. Komunikácia s rodičmi? Zdá sa mi, že aj tam by sa dalo čo-to zlepšiť, občas bol chaos v tom, kto čo vie a aké sú pravidlá. Ale tak celkovo, tie roky tam boli pre mňa… zaujímavé, to určite. Naučila som sa tam veľa, to áno, ale aj som sa tam dosť natrápila. Najviac ma asi mrzelo, že nie každý tam išiel s takým zanietením ako ja, a to sa potom odrazilo aj na tej atmosfére v triede, keď proste niektorí len flákali.

Komentáre k Súkromné gymnázium Solivarská 28, Prešov

Od: Katrin