<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromné gymnázium Rovná 597/15, Poprad	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-rovna-597-15-poprad/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-rovna-597-15-poprad/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Zuzka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-rovna-597-15-poprad/#comment-8196</link>

		<dc:creator><![CDATA[Zuzka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 12 Sep 2025 13:26:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-rovna-597-15-poprad/#comment-8196</guid>

					<description><![CDATA[No tak som sa rozhodla, že sem napíšem, aké to je na tom Súkromnom gymnáziu na Rovnej v Poprade. Pamätám si, keď sme sa s rodičmi rozhodovali, kam po základke, a nejako nám to padlo na túto školu. Hlavne, že je tam vraj taký individuálny prístup a menšie triedy, to znelo fajn, lebo na tej našej preplnenej základke som sa občas cítila ako číslo a niekedy som ani nevedela, či učiteľ vie, že existujem. A vieš čo? Z časti to aj platí. Nie je to tak, že by som sa tam cítila úplne stratená v dave. Učitelia si naozaj všimnú, keď ti niečo nejde, a snažia sa ti pomôcť. Mám pocit, že naozaj chcú, aby sme tomu chápali, nielen aby sme sa to len tak nabiflili na test a potom zabudli. Niektoré hodiny boli fakt super, lebo namiesto nudného diktovania alebo len pozerania prezentácií sme aj diskutovali, robili nejaké projekty alebo riešili veci, čo sa nás naozaj týkajú. To ma bavilo a pripadalo mi, že to tam žije. A tie menšie triedy sú fakt bonus, nemám z toho taký stres, keď mám niečo povedať pred celou triedou. Je to také rodinnejšie, akoby som povedala, a to je určite veľké plus. Keď som potrebovala poradiť napríklad s výberom na výšku, tak som si vedela aj s niekým pokecať a dostala som celkom dobré tipy, čo mi pomohli. Ale zase, nie všetko je ružové. Občas som mala taký pocit, že niektorí sa tam asi len tak vezú. Že keď im to rodičia platia, tak sa nemusia až tak snažiť, a to je potom blbé, lebo to ovplyvňuje atmosféru na hodine. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo tempo sa prispôsobovalo tým, čo sa im nechcelo. Niekedy sa mi zdalo, že učivo sa preberalo tak nejako pomalšie, a mala som pocit, že by sme to zvládli aj rýchlejšie, keby sa všetci snažili ťahať za jeden povraz. A hej, občas som si hovorila, že na niektoré veci by sme sa mohli pozrieť aj z trošku iného uhla, nielen takto zoširoka. Napríklad, s tými cudzími jazykmi, mám pocit, že by to mohlo byť ešte intenzívnejšie, aby sme naozaj vedeli plynule rozprávať, nielen vedieť gramatiku a dopĺňať cvičenia. A ešte čo sa týka takých tých praktických vecí, tie stáže vo veľkej firme sú super skúsenosť, ale niekedy sa mi zdá, že by sme potrebovali vidieť, ako to funguje aj v iných oblastiach, aby som mala širší prehľad o tom, čo ma vlastne čaká tam vonku. Predsa len, škola je fajn, ale reálny svet je občas úplne iná liga.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak som sa rozhodla, že sem napíšem, aké to je na tom Súkromnom gymnáziu na Rovnej v Poprade. Pamätám si, keď sme sa s rodičmi rozhodovali, kam po základke, a nejako nám to padlo na túto školu. Hlavne, že je tam vraj taký individuálny prístup a menšie triedy, to znelo fajn, lebo na tej našej preplnenej základke som sa občas cítila ako číslo a niekedy som ani nevedela, či učiteľ vie, že existujem. A vieš čo? Z časti to aj platí. Nie je to tak, že by som sa tam cítila úplne stratená v dave. Učitelia si naozaj všimnú, keď ti niečo nejde, a snažia sa ti pomôcť. Mám pocit, že naozaj chcú, aby sme tomu chápali, nielen aby sme sa to len tak nabiflili na test a potom zabudli. Niektoré hodiny boli fakt super, lebo namiesto nudného diktovania alebo len pozerania prezentácií sme aj diskutovali, robili nejaké projekty alebo riešili veci, čo sa nás naozaj týkajú. To ma bavilo a pripadalo mi, že to tam žije. A tie menšie triedy sú fakt bonus, nemám z toho taký stres, keď mám niečo povedať pred celou triedou. Je to také rodinnejšie, akoby som povedala, a to je určite veľké plus. Keď som potrebovala poradiť napríklad s výberom na výšku, tak som si vedela aj s niekým pokecať a dostala som celkom dobré tipy, čo mi pomohli. Ale zase, nie všetko je ružové. Občas som mala taký pocit, že niektorí sa tam asi len tak vezú. Že keď im to rodičia platia, tak sa nemusia až tak snažiť, a to je potom blbé, lebo to ovplyvňuje atmosféru na hodine. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo tempo sa prispôsobovalo tým, čo sa im nechcelo. Niekedy sa mi zdalo, že učivo sa preberalo tak nejako pomalšie, a mala som pocit, že by sme to zvládli aj rýchlejšie, keby sa všetci snažili ťahať za jeden povraz. A hej, občas som si hovorila, že na niektoré veci by sme sa mohli pozrieť aj z trošku iného uhla, nielen takto zoširoka. Napríklad, s tými cudzími jazykmi, mám pocit, že by to mohlo byť ešte intenzívnejšie, aby sme naozaj vedeli plynule rozprávať, nielen vedieť gramatiku a dopĺňať cvičenia. A ešte čo sa týka takých tých praktických vecí, tie stáže vo veľkej firme sú super skúsenosť, ale niekedy sa mi zdá, že by sme potrebovali vidieť, ako to funguje aj v iných oblastiach, aby som mala širší prehľad o tom, čo ma vlastne čaká tam vonku. Predsa len, škola je fajn, ale reálny svet je občas úplne iná liga.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
