<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromné gymnázium Dolná 48/19, Kremnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-dolna-48-19-kremnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-dolna-48-19-kremnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:49:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vera		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-dolna-48-19-kremnica/#comment-8178</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vera]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 10 Jan 2025 20:59:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromne-gymnazium-dolna-48-19-kremnica/#comment-8178</guid>

					<description><![CDATA[No tak, poviem vám, chodiť na gymnázium v Kremnici na Dolnej ulici, to bola celkom jazda. Pamätám si, keď som tam nastupovala, mala som taký rešpekt, ale zároveň som sa tešila, že to nie je nejaká obrovská fabrika na študentov. U nás v triede nás bolo celkom málo, takže učitelia si naozaj každého všímali, čo bolo na jednej strane super, lebo keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať. Nemala som pocit, že by som bola len nejaké číslo v zozname. Fakt mi to pomohlo, lebo sa mi lepšie učilo a cítila som sa tam tak nejak... pohodlnejšie. Asi najviac oceňujem, že keď prišla maturita, nebolo to až také strašné, ako som si myslela. Mala som pocit, že nás naozaj dobre pripravili, a na tie skúšky sme išli celkom v kľude. Aj výsledky sme potom mali fajn, čo ma fakt potešilo, lebo som vedela, že to nebolo zbytočné. Na vysokú školu som potom išla s celkom dobrou bázou a nemala som pocit, že by som nejako zaostávala za inými, čo prišli z väčších miest. Dokonca sme občas mali aj nejaké projekty, kde sme si fakt vyskúšali aj veci, ktoré by sa zišli v práci, nie len sedieť a čítať z učebnice. To bolo super, lebo som videla, na čo mi to celé vlastne je. Ale zas, nemôžem povedať, že by to bolo vždy ružové. Občas mi liezlo na nervy, že Kremnica je predsa len menšie mesto a tým pádom aj možnosti mimo školy boli tak trochu obmedzené. Chýbalo mi možno viac krúžkov, alebo nejakých aktivít po vyučovaní, kde by sa človek mohol fakt vyblázniť alebo venovať niečomu úplne inému. A aj keď väčšina učiteľov bola fakt skvelá a snažili sa, občas sa proste našli hodiny, kde som sa fakt nudila. Niekedy sa zdalo, že niektorí učitelia už proste nevedeli, ako nás zaujať, a polovica triedy si potom kreslila do zošita alebo čakala na zvonenie. Nemali sme pocit, že by sme nejako posúvali hranice, skôr taká rutina. Tiež som mala pocit, že občas bolo vidieť, že by sa dalo aj niečo zrekonštruovať alebo zmodernizovať, čo sa týka vybavenia, ale chápem, že to asi vždy nie je jednoduché. Ale celkovo som si z gymnázia odniesla dosť, a aj keď to nebolo vždy dokonalé, som rada, že som tam chodila.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak, poviem vám, chodiť na gymnázium v Kremnici na Dolnej ulici, to bola celkom jazda. Pamätám si, keď som tam nastupovala, mala som taký rešpekt, ale zároveň som sa tešila, že to nie je nejaká obrovská fabrika na študentov. U nás v triede nás bolo celkom málo, takže učitelia si naozaj každého všímali, čo bolo na jednej strane super, lebo keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať. Nemala som pocit, že by som bola len nejaké číslo v zozname. Fakt mi to pomohlo, lebo sa mi lepšie učilo a cítila som sa tam tak nejak&#8230; pohodlnejšie. Asi najviac oceňujem, že keď prišla maturita, nebolo to až také strašné, ako som si myslela. Mala som pocit, že nás naozaj dobre pripravili, a na tie skúšky sme išli celkom v kľude. Aj výsledky sme potom mali fajn, čo ma fakt potešilo, lebo som vedela, že to nebolo zbytočné. Na vysokú školu som potom išla s celkom dobrou bázou a nemala som pocit, že by som nejako zaostávala za inými, čo prišli z väčších miest. Dokonca sme občas mali aj nejaké projekty, kde sme si fakt vyskúšali aj veci, ktoré by sa zišli v práci, nie len sedieť a čítať z učebnice. To bolo super, lebo som videla, na čo mi to celé vlastne je. Ale zas, nemôžem povedať, že by to bolo vždy ružové. Občas mi liezlo na nervy, že Kremnica je predsa len menšie mesto a tým pádom aj možnosti mimo školy boli tak trochu obmedzené. Chýbalo mi možno viac krúžkov, alebo nejakých aktivít po vyučovaní, kde by sa človek mohol fakt vyblázniť alebo venovať niečomu úplne inému. A aj keď väčšina učiteľov bola fakt skvelá a snažili sa, občas sa proste našli hodiny, kde som sa fakt nudila. Niekedy sa zdalo, že niektorí učitelia už proste nevedeli, ako nás zaujať, a polovica triedy si potom kreslila do zošita alebo čakala na zvonenie. Nemali sme pocit, že by sme nejako posúvali hranice, skôr taká rutina. Tiež som mala pocit, že občas bolo vidieť, že by sa dalo aj niečo zrekonštruovať alebo zmodernizovať, čo sa týka vybavenia, ale chápem, že to asi vždy nie je jednoduché. Ale celkovo som si z gymnázia odniesla dosť, a aj keď to nebolo vždy dokonalé, som rada, že som tam chodila.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
