<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ Zaježová 5, Pliešovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-zajezova-5-pliesovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-zajezova-5-pliesovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:43:53 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.4</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-zajezova-5-pliesovce/#comment-7293</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simča]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 17 Jun 2025 13:31:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-zajezova-5-pliesovce/#comment-7293</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď som začala rozmýšľať, kam by som chcela, aby moje dieťa chodilo do školy, alebo keď som si spomínala na tie moje školské časy, tak Zaježová mi prišla ako taký zvláštny, ale strašne lákavý nápad. Mám pocit, že už ma nebaví pozerať sa na to, ako sa deti trápia v tých klasických školách, kde sa len sedí v lavici a driluje. Tu je to proste úplne iné, čo mi príde hrozne fajn. Prvé, čo mi udrelo do očí, je tá atmosféra. Všade sa píše, a mám ten pocit aj ja, že to tam funguje skôr ako taká väčšia rodina. Triedy sú maličké, to je proste sen, lebo si predstav, že sa naozaj venujú každému jednému dieťaťu. Žiadne, že by sa niekto strácal v dave a len čakal, kedy už konečne zazvoní. Učitelia tam nie sú len takí „pána učiteľ“, ale skôr takí sprievodcovia, čo je podľa mňa úplne super. Dieťa tam má priestor na to, aby si išlo vlastným tempom, nikto ho netlačí do vecí, čo mu nejdú, a naopak, podporujú ho v tom, čo ho baví. A to prostredie! To je kapitola sama o sebe. Všade príroda, lesy, čerstvý vzduch. Namiesto sedenia v štyroch stenách si učia vonku, robia projekty priamo v prírode, spoznávajú stromy, zvieratá. To mi príde neporovnateľné s tým, keď dieťa sedí celý deň vnútri a potom ho pustia na betónové ihrisko. Zdá sa mi, že tie deti tam sú akési pokojnejšie, menej vystresované, a hlavne, majú radosť z učenia. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby si to deti zažili. Na druhej strane, občas si povzdychnem, že je to predsa len taká „bublina“. Tá izolácia, hoci je pre niekoho plusom, pre iného môže byť problém. Cesta tam vie byť fuška, a mám pocit, že človek je tam tak trochu odrezaný od sveta. Rozmýšľala som, ako sa potom dieťa, zvyknuté na takýto individuálny a slobodnejší prístup, prispôsobí, keď pôjde na strednú školu, kde je to už zase to „klasické“. To je taká moja obava, vieš? Či to nie je až príliš iné a či to potom deťom nerobí problém. Ale zase, možno je to len môj strach z neznámeho. A je to súkromná škola, takže samozrejme, človek musí počítať s tým, že to niečo stojí, čo nie je pre každého. Ale celkovo mám z toho dobrý pocit. Je to miesto, kde sa deti môžu učiť bez stresu, s radosťou a v spojení s tým, čo je naozaj dôležité - s prírodou a samými sebou. A to sa mi páči, hrozne sa mi páči.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď som začala rozmýšľať, kam by som chcela, aby moje dieťa chodilo do školy, alebo keď som si spomínala na tie moje školské časy, tak Zaježová mi prišla ako taký zvláštny, ale strašne lákavý nápad. Mám pocit, že už ma nebaví pozerať sa na to, ako sa deti trápia v tých klasických školách, kde sa len sedí v lavici a driluje. Tu je to proste úplne iné, čo mi príde hrozne fajn. Prvé, čo mi udrelo do očí, je tá atmosféra. Všade sa píše, a mám ten pocit aj ja, že to tam funguje skôr ako taká väčšia rodina. Triedy sú maličké, to je proste sen, lebo si predstav, že sa naozaj venujú každému jednému dieťaťu. Žiadne, že by sa niekto strácal v dave a len čakal, kedy už konečne zazvoní. Učitelia tam nie sú len takí „pána učiteľ“, ale skôr takí sprievodcovia, čo je podľa mňa úplne super. Dieťa tam má priestor na to, aby si išlo vlastným tempom, nikto ho netlačí do vecí, čo mu nejdú, a naopak, podporujú ho v tom, čo ho baví. A to prostredie! To je kapitola sama o sebe. Všade príroda, lesy, čerstvý vzduch. Namiesto sedenia v štyroch stenách si učia vonku, robia projekty priamo v prírode, spoznávajú stromy, zvieratá. To mi príde neporovnateľné s tým, keď dieťa sedí celý deň vnútri a potom ho pustia na betónové ihrisko. Zdá sa mi, že tie deti tam sú akési pokojnejšie, menej vystresované, a hlavne, majú radosť z učenia. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby si to deti zažili. Na druhej strane, občas si povzdychnem, že je to predsa len taká „bublina“. Tá izolácia, hoci je pre niekoho plusom, pre iného môže byť problém. Cesta tam vie byť fuška, a mám pocit, že človek je tam tak trochu odrezaný od sveta. Rozmýšľala som, ako sa potom dieťa, zvyknuté na takýto individuálny a slobodnejší prístup, prispôsobí, keď pôjde na strednú školu, kde je to už zase to „klasické“. To je taká moja obava, vieš? Či to nie je až príliš iné a či to potom deťom nerobí problém. Ale zase, možno je to len môj strach z neznámeho. A je to súkromná škola, takže samozrejme, človek musí počítať s tým, že to niečo stojí, čo nie je pre každého. Ale celkovo mám z toho dobrý pocit. Je to miesto, kde sa deti môžu učiť bez stresu, s radosťou a v spojení s tým, čo je naozaj dôležité &#8211; s prírodou a samými sebou. A to sa mi páči, hrozne sa mi páči.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
