<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ waldorfská Polárna 1, Košice-Nad jazerom	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-waldorfska-polarna-1-kosice-nad-jazerom/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-waldorfska-polarna-1-kosice-nad-jazerom/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:05 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simona		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-waldorfska-polarna-1-kosice-nad-jazerom/#comment-7785</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simona]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 11 Jun 2025 12:54:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-waldorfska-polarna-1-kosice-nad-jazerom/#comment-7785</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa konečne rozhodla napísať pár slov o Súkromnej ZŠ waldorfskej Polárna v Košiciach. Vieš, je to taká dosť špecifická škola a človek, kým do toho ide, tak naozaj pátra, čo to obnáša. Ja som hľadala hlavne niečo, kde sa dcéra nebude stresovať známkami a kde bude mať priestor byť sama sebou, nielen drviť vedomosti naspamäť. Mám pocit, že v tomto smere sa waldorfská škola celkom trafila do toho, čo som si predstavovala. Keď tam prídeš, hneď na teba dýchne taká iná atmosféra. Všade je pokoj, prírodné materiály, žiadne tie kričiace farby a plastové hračky, čo vidíš inde. Dcéra tam chodí naozaj rada, a to je pre mňa asi najdôležitejšie. Hovorí, že sa tam cíti bezpečne a že ju nikto nehodnotí len podľa toho, či vie násobilku. Prvé roky sú tam fakt o tom, aby deti našli vzťah k učeniu, aby sa rozvíjali v rôznych smeroch. Naozaj veľa maľujú, spievajú, hrajú na flautu, robia rôzne ručné práce. Vidím, ako ju to baví, prichádza domov s vlastnoručne vyrobenými vecami a vie o nich dlho rozprávať, je z toho nadšená. Príde mi, že to nie je také drvenie učiva, ale skôr zážitkové učenie. Učitelia sú podľa mňa veľmi oddaní a vidieť, že ich to baví. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia viesť deti k samostatnosti a k tvorivosti. Páči sa mi aj ten rytmus dňa a týždňa, má to svoju logiku. Ale samozrejme, ako pri všetkom, sú tam aj veci, nad ktorými sa človek zamýšľa. Občas mám pocit, že v niektorých predmetoch, ako napríklad matematika alebo cudzie jazyky, to ide možno trochu pomalšie, ako by som si predstavovala. Predsa len, keď porovnáš s deťmi z klasickej školy, zdá sa mi, že tie sú v niektorých veciach viac vpredu. Ale zas na druhej strane, dcéra má vďaka tomu čas pochopiť veci do hĺbky, a nie len sa naučiť vzorec bez súvislostí. No, priznám sa, že ma občas prepadne aj taká menšia obava, ako sa potom prispôsobí na strednej škole, ak by išla na nejakú normálnu gymnázium. Waldorf je fakt iný svet a človek sa tak nejako snaží zistiť, či to dieťaťu neuškodí, keď zrazu spadne do tej klasickej driny. Ale tak snažím sa to brať tak, že základ má pevný a s tou otvorenou hlavou to zvládne. Celkovo je to taká iná cesta, a treba si uvedomiť, že to nie je pre každého. Pre nás je to zatiaľ dobré a vidím, že dcéra je tam šťastná, a to je pre mňa dôležité.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa konečne rozhodla napísať pár slov o Súkromnej ZŠ waldorfskej Polárna v Košiciach. Vieš, je to taká dosť špecifická škola a človek, kým do toho ide, tak naozaj pátra, čo to obnáša. Ja som hľadala hlavne niečo, kde sa dcéra nebude stresovať známkami a kde bude mať priestor byť sama sebou, nielen drviť vedomosti naspamäť. Mám pocit, že v tomto smere sa waldorfská škola celkom trafila do toho, čo som si predstavovala. Keď tam prídeš, hneď na teba dýchne taká iná atmosféra. Všade je pokoj, prírodné materiály, žiadne tie kričiace farby a plastové hračky, čo vidíš inde. Dcéra tam chodí naozaj rada, a to je pre mňa asi najdôležitejšie. Hovorí, že sa tam cíti bezpečne a že ju nikto nehodnotí len podľa toho, či vie násobilku. Prvé roky sú tam fakt o tom, aby deti našli vzťah k učeniu, aby sa rozvíjali v rôznych smeroch. Naozaj veľa maľujú, spievajú, hrajú na flautu, robia rôzne ručné práce. Vidím, ako ju to baví, prichádza domov s vlastnoručne vyrobenými vecami a vie o nich dlho rozprávať, je z toho nadšená. Príde mi, že to nie je také drvenie učiva, ale skôr zážitkové učenie. Učitelia sú podľa mňa veľmi oddaní a vidieť, že ich to baví. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia viesť deti k samostatnosti a k tvorivosti. Páči sa mi aj ten rytmus dňa a týždňa, má to svoju logiku. Ale samozrejme, ako pri všetkom, sú tam aj veci, nad ktorými sa človek zamýšľa. Občas mám pocit, že v niektorých predmetoch, ako napríklad matematika alebo cudzie jazyky, to ide možno trochu pomalšie, ako by som si predstavovala. Predsa len, keď porovnáš s deťmi z klasickej školy, zdá sa mi, že tie sú v niektorých veciach viac vpredu. Ale zas na druhej strane, dcéra má vďaka tomu čas pochopiť veci do hĺbky, a nie len sa naučiť vzorec bez súvislostí. No, priznám sa, že ma občas prepadne aj taká menšia obava, ako sa potom prispôsobí na strednej škole, ak by išla na nejakú normálnu gymnázium. Waldorf je fakt iný svet a človek sa tak nejako snaží zistiť, či to dieťaťu neuškodí, keď zrazu spadne do tej klasickej driny. Ale tak snažím sa to brať tak, že základ má pevný a s tou otvorenou hlavou to zvládne. Celkovo je to taká iná cesta, a treba si uvedomiť, že to nie je pre každého. Pre nás je to zatiaľ dobré a vidím, že dcéra je tam šťastná, a to je pre mňa dôležité.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
