<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ Volgogradská 3, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-volgogradska-3-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-volgogradska-3-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:45:27 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Maťka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-volgogradska-3-presov/#comment-7548</link>

		<dc:creator><![CDATA[Maťka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 15 Sep 2025 11:28:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-volgogradska-3-presov/#comment-7548</guid>

					<description><![CDATA[Tak ja mám s Volgogradskou celkom taký... osobný vzťah, lebo tam chodila moja dcéra. Hneď na začiatku musím povedať, že atmosféra v triedach je taká rodinnejšia, nemáš tam pocit, že dieťa je len jedno z tridsiatich. To je podľa mňa obrovské plus, lebo učitelia si naozaj vedia nájsť cestu ku každému, čo je super, keď má dieťa nejaké otázky alebo potrebuje viac času na pochopenie. Mne sa zdalo, že sa fakt snažia učiť veci inak, nie len bifľovanie naspamäť. Pamätám si, že dcéra často chodila domov nadšená z nejakých projektov alebo aktivít, ktoré robili. To nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili veci spájať s praxou a ukazovať, ako to funguje v reálnom živote, čo je podľa mňa hrozne dôležité. A tá angličtina! To je tam naozaj priorita a je to vidieť. Dcéra sa tam v angličtine fakt posunula míľovými krokmi a mám pocit, že ju to začalo baviť aj vďaka tomu, že ju učili ľudia, ktorí ju vedia podať zaujímavo. Dosť sa tam chodí aj mimo školy, na rôzne výlety alebo kultúrne akcie, čo je skvelé na to, aby deti videli aj niečo iné ako len triedu a školský dvor. Tiež viem, že sa snažia viesť deti k takému zdravšiemu životnému štýlu a športu, aj keď je trochu škoda, že nemajú vlastnú telocvičňu, ale vedia si poradiť a nájsť si priestory inde. Na druhej strane, občas som mala pocit, že dcéra má toľko úloh, že ledva stíha. Niekedy sa mi zdalo, že tá záťaž je fakt vysoká a musela som ju k tomu dosť často tlačiť. Rozumiem, že chcú, aby deti boli pripravené, ale mám pocit, že je tam niekedy tenká hranica medzi výzvou a preťažením. S komunikáciou sme sa občas trápili, kým sme sa dopátrali k nejakým informáciám alebo vysvetleniam k určitým veciam. Niekedy to zhora pôsobilo trochu neosobne a človek sa cítil, akoby sa jeho názor len tak preletel. A sem-tam sa objavili nejaké výdavky navyše, čo ma prekvapili, aj keď viem, že v súkromných školách sa s tým asi počíta. Mám ale taký dojem, že záleží aj na tom, akých má dieťa učiteľov. Niektorí sú naozaj srdciari a vidieť, že ich to baví a prenášajú tú radosť aj na deti, a potom sú tam zas takí, ktorí už sú asi trochu unavení alebo vyhorení a to sa, žiaľ, prenáša aj na atmosféru v triede. Celkovo si ale myslím, že je to škola, kde sa snažia a chcú pre deti to najlepšie, aj keď, samozrejme, nikto nie je dokonalý.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak ja mám s Volgogradskou celkom taký&#8230; osobný vzťah, lebo tam chodila moja dcéra. Hneď na začiatku musím povedať, že atmosféra v triedach je taká rodinnejšia, nemáš tam pocit, že dieťa je len jedno z tridsiatich. To je podľa mňa obrovské plus, lebo učitelia si naozaj vedia nájsť cestu ku každému, čo je super, keď má dieťa nejaké otázky alebo potrebuje viac času na pochopenie. Mne sa zdalo, že sa fakt snažia učiť veci inak, nie len bifľovanie naspamäť. Pamätám si, že dcéra často chodila domov nadšená z nejakých projektov alebo aktivít, ktoré robili. To nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili veci spájať s praxou a ukazovať, ako to funguje v reálnom živote, čo je podľa mňa hrozne dôležité. A tá angličtina! To je tam naozaj priorita a je to vidieť. Dcéra sa tam v angličtine fakt posunula míľovými krokmi a mám pocit, že ju to začalo baviť aj vďaka tomu, že ju učili ľudia, ktorí ju vedia podať zaujímavo. Dosť sa tam chodí aj mimo školy, na rôzne výlety alebo kultúrne akcie, čo je skvelé na to, aby deti videli aj niečo iné ako len triedu a školský dvor. Tiež viem, že sa snažia viesť deti k takému zdravšiemu životnému štýlu a športu, aj keď je trochu škoda, že nemajú vlastnú telocvičňu, ale vedia si poradiť a nájsť si priestory inde. Na druhej strane, občas som mala pocit, že dcéra má toľko úloh, že ledva stíha. Niekedy sa mi zdalo, že tá záťaž je fakt vysoká a musela som ju k tomu dosť často tlačiť. Rozumiem, že chcú, aby deti boli pripravené, ale mám pocit, že je tam niekedy tenká hranica medzi výzvou a preťažením. S komunikáciou sme sa občas trápili, kým sme sa dopátrali k nejakým informáciám alebo vysvetleniam k určitým veciam. Niekedy to zhora pôsobilo trochu neosobne a človek sa cítil, akoby sa jeho názor len tak preletel. A sem-tam sa objavili nejaké výdavky navyše, čo ma prekvapili, aj keď viem, že v súkromných školách sa s tým asi počíta. Mám ale taký dojem, že záleží aj na tom, akých má dieťa učiteľov. Niektorí sú naozaj srdciari a vidieť, že ich to baví a prenášajú tú radosť aj na deti, a potom sú tam zas takí, ktorí už sú asi trochu unavení alebo vyhorení a to sa, žiaľ, prenáša aj na atmosféru v triede. Celkovo si ale myslím, že je to škola, kde sa snažia a chcú pre deti to najlepšie, aj keď, samozrejme, nikto nie je dokonalý.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
