<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov a deti s autizmom Vodárenská 3, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-vodarenska-3-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-vodarenska-3-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Tina		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-vodarenska-3-presov/#comment-8985</link>

		<dc:creator><![CDATA[Tina]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 04 Oct 2025 17:05:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-vodarenska-3-presov/#comment-8985</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme sa rozhodovali, kam nášho malého nakoniec dáme, tak Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov a deti s autizmom na Vodárenskej v Prešove nám prišla ako taká nádej. Vieš, človek má pocit, že tam to konečne pochopia a že sa to tam nebude len tak prežívať. A teda, musím povedať, že v niektorých veciach to je naozaj super. Ten individuálny prístup, to je to, čo tam fakt cítiť, že sa snažia každému decku venovať tak, ako potrebuje. Nie je to ako vo veľkej triede, kde si nikto nič nevšimne, tu naozaj vidno, že sa snažia prísť na to, čo funguje. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari. Vidíš, že ich tá práca baví a že s tými deťmi naozaj pracujú. Nie je to tak, že by im tam len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili niečo s deťmi robiť, rozvíjať ich. Občas som videla, ako sa snažia vymýšľať rôzne aktivity, aby sa decká nenudili a aby ich to bavilo. To je na nezaplatenie, keď vidíš, že tvoje dieťa ide do školy aspoň s nejakým záujmom a nie s odporom. Na druhej strane, človek má občas pocit, že aj keď sa snažia, tak to má svoje limity. Niektoré veci sa mi zdali také, že by sa dali robiť aj lepšie. Niekedy som mala pocit, že komunikácia medzi školou a rodičmi nie je úplne stopercentná. Proste sa stane, že niečo sa dozviem neskoro, alebo mi príde nejaká informácia, ktorá nie je úplne jasná a potom to musím riešiť. Sú to detaily, ale pre rodiča autistického dieťaťa, ktorý už aj tak má stresov dosť, to dokáže byť dosť frustrujúce. A ešte jedna vec, čo mi tak vŕta v hlave, je ten priestor. Viem, že to nie je jednoduché s takými školami, ale občas som mala pocit, že by sa tam zišli nejaké vylepšenia alebo viac miesta na rôzne aktivity. Niekedy mi to prišlo také stiesnené a pre deti, ktoré sú citlivé na zmeny a na prostredie, to môže byť náročnejšie. Predsa len, keď sa polovička triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo nemali priestor na nejaké vybíjanie energie, tak to nie je úplne ono. Ale zase, snažia sa to kompenzovať tým, čo majú, to musím uznať. Je to proste taký kolotoč, kde máš chvíľky, kedy si povieš, že super voľba, a potom zas chvíľky, kedy si vravíš, že by to chcelo niečo inak.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme sa rozhodovali, kam nášho malého nakoniec dáme, tak Súkromná ZŠ s MŠ pre žiakov a deti s autizmom na Vodárenskej v Prešove nám prišla ako taká nádej. Vieš, človek má pocit, že tam to konečne pochopia a že sa to tam nebude len tak prežívať. A teda, musím povedať, že v niektorých veciach to je naozaj super. Ten individuálny prístup, to je to, čo tam fakt cítiť, že sa snažia každému decku venovať tak, ako potrebuje. Nie je to ako vo veľkej triede, kde si nikto nič nevšimne, tu naozaj vidno, že sa snažia prísť na to, čo funguje. Mám pocit, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari. Vidíš, že ich tá práca baví a že s tými deťmi naozaj pracujú. Nie je to tak, že by im tam len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažili niečo s deťmi robiť, rozvíjať ich. Občas som videla, ako sa snažia vymýšľať rôzne aktivity, aby sa decká nenudili a aby ich to bavilo. To je na nezaplatenie, keď vidíš, že tvoje dieťa ide do školy aspoň s nejakým záujmom a nie s odporom. Na druhej strane, človek má občas pocit, že aj keď sa snažia, tak to má svoje limity. Niektoré veci sa mi zdali také, že by sa dali robiť aj lepšie. Niekedy som mala pocit, že komunikácia medzi školou a rodičmi nie je úplne stopercentná. Proste sa stane, že niečo sa dozviem neskoro, alebo mi príde nejaká informácia, ktorá nie je úplne jasná a potom to musím riešiť. Sú to detaily, ale pre rodiča autistického dieťaťa, ktorý už aj tak má stresov dosť, to dokáže byť dosť frustrujúce. A ešte jedna vec, čo mi tak vŕta v hlave, je ten priestor. Viem, že to nie je jednoduché s takými školami, ale občas som mala pocit, že by sa tam zišli nejaké vylepšenia alebo viac miesta na rôzne aktivity. Niekedy mi to prišlo také stiesnené a pre deti, ktoré sú citlivé na zmeny a na prostredie, to môže byť náročnejšie. Predsa len, keď sa polovička triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo nemali priestor na nejaké vybíjanie energie, tak to nie je úplne ono. Ale zase, snažia sa to kompenzovať tým, čo majú, to musím uznať. Je to proste taký kolotoč, kde máš chvíľky, kedy si povieš, že super voľba, a potom zas chvíľky, kedy si vravíš, že by to chcelo niečo inak.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
