<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Na Hôrke 30, Nitra	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-na-horke-30-nitra/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-na-horke-30-nitra/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:54:02 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-na-horke-30-nitra/#comment-8875</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 24 Feb 2025 17:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-na-horke-30-nitra/#comment-8875</guid>

					<description><![CDATA[Tak keď som hľadala školu pre moju malú, vedela som, že to nebude len tak. Naša situácia s komunikáciou je proste náročná a klasická základka pre nás vôbec nebola voľba. Veľmi som dúfala, že nájdeme niečo, kde sa jej naozaj budú venovať a kde sa nebude cítiť iná alebo stratená. Nakoniec sme sa rozhodli pre túto školu na Na Hôrke v Nitre a ja mám z toho taký... no, taký pocit, že sme urobili správne, aj keď pár vecí by sa určite dalo vylepšiť. Čo ma hneď chytilo, boli tie malé triedy. Naozaj, to je proste obrovská výhoda. Mám pocit, že učitelia majú priestor venovať sa každému dieťaťu individuálne, čo je pre nás s tými špecifickými potrebami absolútne kľúčové. Naozaj sa mi zdá, že keď sa naša malá niekedy zasekla, hneď tam bol niekto, kto ju vedel potiahnuť a vysvetliť veci inak, aby to pochopila. Cítila som, že tam vládne taká príjemná, skoro rodinná atmosféra a že nikto sa tam na nikoho nedíval divne, že nevie niečo povedať, alebo sa prejavuje inak. To mi veľmi uľavilo, lebo som sa bála, že sa bude hanbiť. Super bolo aj to, že tam majú logopédov a špeciálnych pedagógov. Nie je to tak, že by to bolo len na papieri, ale naozaj sa mi zdalo, že sú to ľudia, ktorí vedia, čo robia a sú na svoju prácu pripravení. Že sa s tými deťmi naozaj snažia pomôcť, nie len tak odbiť hodinu. Videli sme pokrok, a to je pre mňa naozaj to najdôležitejšie. Niekedy sa mi zdalo, že cvičenia a terapie sú pre ne dosť náročné, ale zase, ak to má pomôcť, tak si myslím, že to stojí za to. Nebolo to tak, že by nám učitelia len tak púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa. Ale zase, niekedy som mala pocit, že aj tak sa niektorí v triede nudili, lebo to proste bolo pre nich príliš rýchle, alebo naopak príliš pomalé, ale to je asi pri toľkých rôznych deťoch vždycky výzva. Samozrejme, je to súkromná škola, takže finančne to je pre nás dosť záťaž, to nebudem klamať. Človek si za to priplatí a nie je to málo peňazí. Ale keď vidím ten pokrok a tú pozornosť, tak si poviem, že to možno za to stojí. Občas ma ale napadlo, či im to nechýba – byť v takom tom klasickom dave a učiť sa aj s deťmi, ktoré nemajú tieto problémy, len tak sa miešať. Mám pocit, že niekedy im tá interakcia s takým tým bežným svetom chýba, aj keď rozumiem, prečo sú tie triedy tak špeciálne zostavené. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tak som mala pocit, že to niekedy trošku škrípalo. Nie že by sa nesnažili, ale občas to bolo také, že som musela ťahať informácie, alebo mi neprišlo, že by sme dostávali pravidelne nejakú hlbšiu spätnú väzbu, ktorú by som si predstavovala. Predsa len, keď sa snažíme doma aj v škole, je dobré vedieť, na čom presne pracovať. Ale celkovo vzaté, pre moje dieťa je to asi lepšia voľba ako normálna škola, aspoň zatiaľ. Je to pre nás náročné, ale vidím, že sa tam cíti dobre a robí pokroky, a to je pre mňa to podstatné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak keď som hľadala školu pre moju malú, vedela som, že to nebude len tak. Naša situácia s komunikáciou je proste náročná a klasická základka pre nás vôbec nebola voľba. Veľmi som dúfala, že nájdeme niečo, kde sa jej naozaj budú venovať a kde sa nebude cítiť iná alebo stratená. Nakoniec sme sa rozhodli pre túto školu na Na Hôrke v Nitre a ja mám z toho taký&#8230; no, taký pocit, že sme urobili správne, aj keď pár vecí by sa určite dalo vylepšiť. Čo ma hneď chytilo, boli tie malé triedy. Naozaj, to je proste obrovská výhoda. Mám pocit, že učitelia majú priestor venovať sa každému dieťaťu individuálne, čo je pre nás s tými špecifickými potrebami absolútne kľúčové. Naozaj sa mi zdá, že keď sa naša malá niekedy zasekla, hneď tam bol niekto, kto ju vedel potiahnuť a vysvetliť veci inak, aby to pochopila. Cítila som, že tam vládne taká príjemná, skoro rodinná atmosféra a že nikto sa tam na nikoho nedíval divne, že nevie niečo povedať, alebo sa prejavuje inak. To mi veľmi uľavilo, lebo som sa bála, že sa bude hanbiť. Super bolo aj to, že tam majú logopédov a špeciálnych pedagógov. Nie je to tak, že by to bolo len na papieri, ale naozaj sa mi zdalo, že sú to ľudia, ktorí vedia, čo robia a sú na svoju prácu pripravení. Že sa s tými deťmi naozaj snažia pomôcť, nie len tak odbiť hodinu. Videli sme pokrok, a to je pre mňa naozaj to najdôležitejšie. Niekedy sa mi zdalo, že cvičenia a terapie sú pre ne dosť náročné, ale zase, ak to má pomôcť, tak si myslím, že to stojí za to. Nebolo to tak, že by nám učitelia len tak púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa. Ale zase, niekedy som mala pocit, že aj tak sa niektorí v triede nudili, lebo to proste bolo pre nich príliš rýchle, alebo naopak príliš pomalé, ale to je asi pri toľkých rôznych deťoch vždycky výzva. Samozrejme, je to súkromná škola, takže finančne to je pre nás dosť záťaž, to nebudem klamať. Človek si za to priplatí a nie je to málo peňazí. Ale keď vidím ten pokrok a tú pozornosť, tak si poviem, že to možno za to stojí. Občas ma ale napadlo, či im to nechýba – byť v takom tom klasickom dave a učiť sa aj s deťmi, ktoré nemajú tieto problémy, len tak sa miešať. Mám pocit, že niekedy im tá interakcia s takým tým bežným svetom chýba, aj keď rozumiem, prečo sú tie triedy tak špeciálne zostavené. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tak som mala pocit, že to niekedy trošku škrípalo. Nie že by sa nesnažili, ale občas to bolo také, že som musela ťahať informácie, alebo mi neprišlo, že by sme dostávali pravidelne nejakú hlbšiu spätnú väzbu, ktorú by som si predstavovala. Predsa len, keď sa snažíme doma aj v škole, je dobré vedieť, na čom presne pracovať. Ale celkovo vzaté, pre moje dieťa je to asi lepšia voľba ako normálna škola, aspoň zatiaľ. Je to pre nás náročné, ale vidím, že sa tam cíti dobre a robí pokroky, a to je pre mňa to podstatné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
