<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ pre žiakov s autizmom Klokočov 65, Klokočov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-autizmom-klokocov-65-klokocov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-autizmom-klokocov-65-klokocov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:02 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenca		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-autizmom-klokocov-65-klokocov/#comment-9022</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenca]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 26 Apr 2025 09:55:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-pre-ziakov-s-autizmom-klokocov-65-klokocov/#comment-9022</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme pre našu malú hľadali školu, ktorá by chápala, čo to znamená mať autizmus, poviem vám, bol to boj. Klasické školy boli pre ňu hotové peklo, ten nával ľudí, zvukov, všetkého... Bola som zúfalá a v podstate sme sa len modlili, aby existovalo niečo, kde sa bude cítiť v bezpečí a pochopená. Tak sme sa dostali k tej Súkromnej ZŠ pre žiakov s autizmom v Klokočove. Musím povedať, že keď sme tam prišli prvýkrát, mala som taký ten pocit úľavy. Vyzeralo to, že je to tam tak nejako nastavené presne pre tie naše detičky. Nebolo to žiadne preplnené bláznivé prostredie, ale skôr také pokojné hniezdočko. Dôležité bolo, že sa tu naozaj snažili pristupovať ku každému dieťaťu inak, čo je pri autizme fakt kľúčové. Moja dcéra sa tam celkom rýchlo adaptovala, čo bol pre nás malý zázrak. Nechávali jej priestor, keď ho potrebovala, a zase ju jemne povzbudzovali, keď bolo treba. Cítila som, že tam sú ľudia, ktorí vedia, čo robia, a že naozaj veria tomu, že aj naše deti majú na viac. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili nájsť, čo každé dieťa baví a ako ho najlepšie zaujať. Ale zas, viete, nič nie je dokonalé a občas mi tak napadlo, že by to mohlo byť ešte lepšie. Občas som mala pocit, že by sa zišlo viac odborníkov, napríklad nejaký logopéd alebo psychológ na plný úväzok. Keď dcéra riešila nejaké ťažkosti, niekedy sa mi zdalo, že by takýto špecialista pomohol posunúť veci rýchlejšie, ale chápem, že to je asi problém viacerých škôl. Tiež som si všimla, že aj keď sa všetci snažili, nie každý deň bol rovnaký a niekedy sa mi dcéra zdala trochu znudená, ak sa program neprispôsobil dostatočne rýchlo. Je to občas aj o tom, ako sa zladia všetci v kolektíve, a to je asi vždy výzva. Ale aj tak, celkovo, pre nás to bol krok správnym smerom a som rada, že dcéra má miesto, kde sa cíti aspoň o kúsok viac doma a pochopená, ako by to bolo kdekoľvek inde.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme pre našu malú hľadali školu, ktorá by chápala, čo to znamená mať autizmus, poviem vám, bol to boj. Klasické školy boli pre ňu hotové peklo, ten nával ľudí, zvukov, všetkého&#8230; Bola som zúfalá a v podstate sme sa len modlili, aby existovalo niečo, kde sa bude cítiť v bezpečí a pochopená. Tak sme sa dostali k tej Súkromnej ZŠ pre žiakov s autizmom v Klokočove. Musím povedať, že keď sme tam prišli prvýkrát, mala som taký ten pocit úľavy. Vyzeralo to, že je to tam tak nejako nastavené presne pre tie naše detičky. Nebolo to žiadne preplnené bláznivé prostredie, ale skôr také pokojné hniezdočko. Dôležité bolo, že sa tu naozaj snažili pristupovať ku každému dieťaťu inak, čo je pri autizme fakt kľúčové. Moja dcéra sa tam celkom rýchlo adaptovala, čo bol pre nás malý zázrak. Nechávali jej priestor, keď ho potrebovala, a zase ju jemne povzbudzovali, keď bolo treba. Cítila som, že tam sú ľudia, ktorí vedia, čo robia, a že naozaj veria tomu, že aj naše deti majú na viac. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili nájsť, čo každé dieťa baví a ako ho najlepšie zaujať. Ale zas, viete, nič nie je dokonalé a občas mi tak napadlo, že by to mohlo byť ešte lepšie. Občas som mala pocit, že by sa zišlo viac odborníkov, napríklad nejaký logopéd alebo psychológ na plný úväzok. Keď dcéra riešila nejaké ťažkosti, niekedy sa mi zdalo, že by takýto špecialista pomohol posunúť veci rýchlejšie, ale chápem, že to je asi problém viacerých škôl. Tiež som si všimla, že aj keď sa všetci snažili, nie každý deň bol rovnaký a niekedy sa mi dcéra zdala trochu znudená, ak sa program neprispôsobil dostatočne rýchlo. Je to občas aj o tom, ako sa zladia všetci v kolektíve, a to je asi vždy výzva. Ale aj tak, celkovo, pre nás to bol krok správnym smerom a som rada, že dcéra má miesto, kde sa cíti aspoň o kúsok viac doma a pochopená, ako by to bolo kdekoľvek inde.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
