<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ Kostolná 3, Modra	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-kostolna-3-modra/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-kostolna-3-modra/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:36:59 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Nikča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-kostolna-3-modra/#comment-6094</link>

		<dc:creator><![CDATA[Nikča]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 17 May 2025 10:48:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-kostolna-3-modra/#comment-6094</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa blížil čas, aby naša malá šla do prvej triedy, začala som poškuľovať po školách a úprimne, z tých klasických veľkých štátnych sa mi do toho moc nechcelo. Vždy som mala pocit, že tam sa deti strácajú, sú len číslo v systéme. Kamarátky z Modry mi hovorili o Súkromnej ZŠ na Kostolnej, že je tam taká iná, osobná atmosféra. Tak sme sa tam šli pozrieť a rozhodli sme sa to skúsiť, aj keď to pre nás znamenalo trochu iný rozpočet. Už pri prvej návšteve som mala pocit, že je to tam úplne iné. Žiadne studené chodby, skôr také útulné a farebné prostredie. A tie malé triedy! To mi udrelo do očí hneď. Dcéra nebola len jedna z tridsiatich, ale videla som, že jej tvár si pamätajú hneď. Celkovo tam bola taká uvoľnená, priateľská atmosféra, akoby som nebola v škole, ale skôr v nejakom rodinnom centre. Komunikácia s nimi bola od začiatku super, žiadne preťahovačky. Moja dcéra sa teší do školy, a to je pre mňa asi ten najväčší dôkaz, že sme sa rozhodli správne. Pamätám si, ako som sa ja v škole nudila a čakala na zvonenie, ale tu mám pocit, že to tak nie je. Učenie nie je len o sedení a počúvaní, ale o tom, že sa stále niečo robí, projekty, interakcie. Veľmi sa mi páči, ako sa venujú angličtine - nie je to len o bifľovaní slovíčok, ale naozaj ju používajú, rozprávajú sa. A nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, vždy to malo nejakú hlavu a pätu. Ak dcéra niečomu nerozumie, tak sa jej naozaj venujú, nevšimla som si, že by ju nechali v tom plávať. Mám pocit, že sa tam naozaj snažia pochopiť každé dieťa a jeho potreby. Samozrejme, viem, že to nie je zadarmo, súkromná škola si pýta svoje, s tým sme počítali. Občas mám pocit, že nie všetci učitelia idú úplne rovnako s tými najmodernejšími metódami, niektorí sú proste takí, povedala by som, „tradičnejší“, ale vždy to bolo v pohode a fungovalo to. Možno je to občas taká malá bublinka, predsa len tam nie je taká rôznorodosť detí ako vo veľkej štátnej škole, ale pre nás to bola vlastne výhoda - chceli sme pre ňu bezpečné a podporné prostredie. Tiež sa mi zdá, že ten dôraz na pohodu a menej stresu je super, hoci si niekedy kladiem otázku, či ich to dostatočne pripraví na tú „realitu“ strednej školy, kde to bude asi o dosť tvrdšie. Ale zas na druhej strane, šťastné deti sa učia lepšie, no nie? Celkovo, keď sa pozriem na to, ako sa naša dcéra zmenila a ako rada chodí do školy, tak to rozhodnutie neľutujem. Vidím, že sa tam cíti dobre, má tam super kamarátov a dokonca sa jej chce aj na tie krúžky chodiť. Je to proste miesto, kde mám pocit, že sa deti rozvíjajú nielen po vedomostnej stránke, ale aj ako ľudia. A to je pre mňa asi to najdôležitejšie, proste super pocit, keď viem, že ráno nejde do školy s odporom.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa blížil čas, aby naša malá šla do prvej triedy, začala som poškuľovať po školách a úprimne, z tých klasických veľkých štátnych sa mi do toho moc nechcelo. Vždy som mala pocit, že tam sa deti strácajú, sú len číslo v systéme. Kamarátky z Modry mi hovorili o Súkromnej ZŠ na Kostolnej, že je tam taká iná, osobná atmosféra. Tak sme sa tam šli pozrieť a rozhodli sme sa to skúsiť, aj keď to pre nás znamenalo trochu iný rozpočet. Už pri prvej návšteve som mala pocit, že je to tam úplne iné. Žiadne studené chodby, skôr také útulné a farebné prostredie. A tie malé triedy! To mi udrelo do očí hneď. Dcéra nebola len jedna z tridsiatich, ale videla som, že jej tvár si pamätajú hneď. Celkovo tam bola taká uvoľnená, priateľská atmosféra, akoby som nebola v škole, ale skôr v nejakom rodinnom centre. Komunikácia s nimi bola od začiatku super, žiadne preťahovačky. Moja dcéra sa teší do školy, a to je pre mňa asi ten najväčší dôkaz, že sme sa rozhodli správne. Pamätám si, ako som sa ja v škole nudila a čakala na zvonenie, ale tu mám pocit, že to tak nie je. Učenie nie je len o sedení a počúvaní, ale o tom, že sa stále niečo robí, projekty, interakcie. Veľmi sa mi páči, ako sa venujú angličtine &#8211; nie je to len o bifľovaní slovíčok, ale naozaj ju používajú, rozprávajú sa. A nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, vždy to malo nejakú hlavu a pätu. Ak dcéra niečomu nerozumie, tak sa jej naozaj venujú, nevšimla som si, že by ju nechali v tom plávať. Mám pocit, že sa tam naozaj snažia pochopiť každé dieťa a jeho potreby. Samozrejme, viem, že to nie je zadarmo, súkromná škola si pýta svoje, s tým sme počítali. Občas mám pocit, že nie všetci učitelia idú úplne rovnako s tými najmodernejšími metódami, niektorí sú proste takí, povedala by som, „tradičnejší“, ale vždy to bolo v pohode a fungovalo to. Možno je to občas taká malá bublinka, predsa len tam nie je taká rôznorodosť detí ako vo veľkej štátnej škole, ale pre nás to bola vlastne výhoda &#8211; chceli sme pre ňu bezpečné a podporné prostredie. Tiež sa mi zdá, že ten dôraz na pohodu a menej stresu je super, hoci si niekedy kladiem otázku, či ich to dostatočne pripraví na tú „realitu“ strednej školy, kde to bude asi o dosť tvrdšie. Ale zas na druhej strane, šťastné deti sa učia lepšie, no nie? Celkovo, keď sa pozriem na to, ako sa naša dcéra zmenila a ako rada chodí do školy, tak to rozhodnutie neľutujem. Vidím, že sa tam cíti dobre, má tam super kamarátov a dokonca sa jej chce aj na tie krúžky chodiť. Je to proste miesto, kde mám pocit, že sa deti rozvíjajú nielen po vedomostnej stránke, ale aj ako ľudia. A to je pre mňa asi to najdôležitejšie, proste super pocit, keď viem, že ráno nejde do školy s odporom.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
