<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná ZŠ Komenského 29, Pezinok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-komenskeho-29-pezinok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-komenskeho-29-pezinok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:36:59 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kola		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-komenskeho-29-pezinok/#comment-6097</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kola]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 16:52:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zs-komenskeho-29-pezinok/#comment-6097</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodnúť sa pre súkromnú školu v Pezinku, konkrétne tú na Komenského, nebolo pre nás ľahké, ale nakoniec sme do toho šli s otvorenou mysľou. Môžem povedať, že mám z toho celkom zmiešané pocity, ale poďme pekne poporiadku. Na začiatok musím povedať, že ma naozaj lákala tá myšlienka menších tried. To bolo niečo, čo mi prišlo ako obrovské plus hneď na úvod. A áno, v tomto ma nesklamali. Dieťa sa tam fakt necíti ako jedno z tisíc, lebo učitelia majú priestor venovať sa im viac individuálne. Žiadne prehliadanie niekde v zadnej lavici, to sa tam, myslím si, moc nedeje. Atmosféra bola celkovo taká rodinnejšia, útulnejšia, čo je super pocit, keď púšťaš ráno dieťa zo zreteľa. Zdalo sa mi, že sa tam snažia aj s rôznymi modernými vecami, aby sa deti nenudili, a to je teda fajn. Niekedy sa mi aj zdalo, že učenie je viac zážitkové, nie len bifľovanie naspamäť. Ale ako to už býva, nie všetko je ružové. Pri všetkej tej snahe a sľuboch, ktoré má človek od súkromnej školy, som občas mala pocit, že to až tak nefunguje, ako by si človek predstavoval. Kvalita učiteľov mi prišla dosť premenlivá. Bola tam pani učiteľka, ktorá bola absolútne úžasná, plná energie, vedela deti fakt nadchnúť a ja som vždy presne vedela, na čom moja malá je. Vždy sa z nej sypali zážitky a nové vedomosti. Ale potom prišiel niekto iný a zrazu to bolo ako taký skok do studenej vody. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina sa vliekla a chýbala tam taká tá iskra. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skrátka to nebola taká efektivita, akú som si predstavovala. Tiež som si občas všimla, že aj keď sa snažia o ten individuálny prístup, niekedy sa stratia v tom, čo vlastne chcú dosiahnuť. Raz sa mi zdalo, že je tam príliš veľký tlak na výkon, inokedy zase, že sa niektoré veci berú až príliš ležérne. Akoby si niekedy protirečili, alebo skrátka nemali úplne jednotnú predstavu. Ale zase, celkovo mi to prišlo ako bezpečné prostredie, kde sa o deti starajú a kde majú dostatok krúžkov, takže sa tam dieťa dokáže rozvíjať aj mimo vyučovania. No aj tak, niekedy mi napadne, či tie peniaze, čo tam dávame, sú vždy úplne adekvátne k tomu, čo dostaneme, keď sa pozriem na tú premenlivú kvalitu. Mám pocit, že škola má potenciál, ale občas sa v ňom stráca.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodnúť sa pre súkromnú školu v Pezinku, konkrétne tú na Komenského, nebolo pre nás ľahké, ale nakoniec sme do toho šli s otvorenou mysľou. Môžem povedať, že mám z toho celkom zmiešané pocity, ale poďme pekne poporiadku. Na začiatok musím povedať, že ma naozaj lákala tá myšlienka menších tried. To bolo niečo, čo mi prišlo ako obrovské plus hneď na úvod. A áno, v tomto ma nesklamali. Dieťa sa tam fakt necíti ako jedno z tisíc, lebo učitelia majú priestor venovať sa im viac individuálne. Žiadne prehliadanie niekde v zadnej lavici, to sa tam, myslím si, moc nedeje. Atmosféra bola celkovo taká rodinnejšia, útulnejšia, čo je super pocit, keď púšťaš ráno dieťa zo zreteľa. Zdalo sa mi, že sa tam snažia aj s rôznymi modernými vecami, aby sa deti nenudili, a to je teda fajn. Niekedy sa mi aj zdalo, že učenie je viac zážitkové, nie len bifľovanie naspamäť. Ale ako to už býva, nie všetko je ružové. Pri všetkej tej snahe a sľuboch, ktoré má človek od súkromnej školy, som občas mala pocit, že to až tak nefunguje, ako by si človek predstavoval. Kvalita učiteľov mi prišla dosť premenlivá. Bola tam pani učiteľka, ktorá bola absolútne úžasná, plná energie, vedela deti fakt nadchnúť a ja som vždy presne vedela, na čom moja malá je. Vždy sa z nej sypali zážitky a nové vedomosti. Ale potom prišiel niekto iný a zrazu to bolo ako taký skok do studenej vody. Polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo hodina sa vliekla a chýbala tam taká tá iskra. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skrátka to nebola taká efektivita, akú som si predstavovala. Tiež som si občas všimla, že aj keď sa snažia o ten individuálny prístup, niekedy sa stratia v tom, čo vlastne chcú dosiahnuť. Raz sa mi zdalo, že je tam príliš veľký tlak na výkon, inokedy zase, že sa niektoré veci berú až príliš ležérne. Akoby si niekedy protirečili, alebo skrátka nemali úplne jednotnú predstavu. Ale zase, celkovo mi to prišlo ako bezpečné prostredie, kde sa o deti starajú a kde majú dostatok krúžkov, takže sa tam dieťa dokáže rozvíjať aj mimo vyučovania. No aj tak, niekedy mi napadne, či tie peniaze, čo tam dávame, sú vždy úplne adekvátne k tomu, čo dostaneme, keď sa pozriem na tú premenlivú kvalitu. Mám pocit, že škola má potenciál, ale občas sa v ňom stráca.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
