<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Xoana Jesenského 16, Prievidza	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-xoana-jesenskeho-16-prievidza/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-xoana-jesenskeho-16-prievidza/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Stanislava		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-xoana-jesenskeho-16-prievidza/#comment-9220</link>

		<dc:creator><![CDATA[Stanislava]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 02 Mar 2025 15:21:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-xoana-jesenskeho-16-prievidza/#comment-9220</guid>

					<description><![CDATA[No tak, keď sa povie Súkromná ZUŠ Xoana Jesenského v Prievidzi, mám na to také... svoje pocity. Moja dcéra tam chodí už nejaký čas a človek si všíma všeličo, hlavne keď sa jej snaží byť oporou. Na začiatku som bola fakt nadšená. Prvý dojem bol, že je tam taká super atmosféra, celkovo to pôsobilo veľmi kreatívne a otvorene. Tie priestory tam, aj keď nie sú úplne mega moderné, majú také svoje čaro, dýchalo to umením. Mala som pocit, že učitelia sú tam naozaj zapálení pre to, čo robia. Dcérka si tam hneď našla nejakých kamarátov a zdalo sa, že ju to baví. To je pre mňa, ako rodiča, najdôležitejšie – vidieť, že dieťa chodí do školy s radosťou a nie s nechuťou. A fakt, sem-tam aj nejaké akcie zorganizovali, kde mohli deti ukázať, čo sa naučili, a to bolo vždy milé. Videla som, ako sa im očká lesknú, keď mohli predviesť svoj talent. Ale, no... postupne sa mi začali vynárať aj veci, ktoré mi až tak nesedia. Niekedy som mala pocit, že tá komunikácia zo strany školy je taká... chaotická. Človek musel často pátrať po informáciách, kedy sa čo koná, alebo aké sú nejaké zmeny. Občas sa mi zdalo, že by to chcelo trošku lepšiu organizáciu, aby to všetko išlo hladšie. Bolo to také, akoby sa všetko riešilo na poslednú chvíľu, a to vie byť dosť frustrujúce. A tiež, aj keď som na začiatku chválila učiteľov, občas som vnímala, že niektorí sú fakt skvelí, ale pri iných to akosi... chýba tá iskra. Nie že by boli zlí, to vôbec nie, ale proste to nebolo také, že by deti úplne pohltili. Niekedy sa mi zdalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, namiesto toho, aby sa tešili z každej minúty. Rozumiem, že nie každý deň je nedeľa, ale občas mi to prišlo tak, že sa ide len podľa nejakého plánu a chýba tam tá osobitosť a nadšenie, ktoré by deťom pomohli objaviť ich vlastné talenty a nie len ich naučiť niečo. Takže tak. Keď sa na to tak pozerám, myslím, že majú veľký potenciál, ale potrebovalo by to ešte doladiť niektoré veci, hlavne čo sa týka tej plynulosti a angažovanosti.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak, keď sa povie Súkromná ZUŠ Xoana Jesenského v Prievidzi, mám na to také&#8230; svoje pocity. Moja dcéra tam chodí už nejaký čas a človek si všíma všeličo, hlavne keď sa jej snaží byť oporou. Na začiatku som bola fakt nadšená. Prvý dojem bol, že je tam taká super atmosféra, celkovo to pôsobilo veľmi kreatívne a otvorene. Tie priestory tam, aj keď nie sú úplne mega moderné, majú také svoje čaro, dýchalo to umením. Mala som pocit, že učitelia sú tam naozaj zapálení pre to, čo robia. Dcérka si tam hneď našla nejakých kamarátov a zdalo sa, že ju to baví. To je pre mňa, ako rodiča, najdôležitejšie – vidieť, že dieťa chodí do školy s radosťou a nie s nechuťou. A fakt, sem-tam aj nejaké akcie zorganizovali, kde mohli deti ukázať, čo sa naučili, a to bolo vždy milé. Videla som, ako sa im očká lesknú, keď mohli predviesť svoj talent. Ale, no&#8230; postupne sa mi začali vynárať aj veci, ktoré mi až tak nesedia. Niekedy som mala pocit, že tá komunikácia zo strany školy je taká&#8230; chaotická. Človek musel často pátrať po informáciách, kedy sa čo koná, alebo aké sú nejaké zmeny. Občas sa mi zdalo, že by to chcelo trošku lepšiu organizáciu, aby to všetko išlo hladšie. Bolo to také, akoby sa všetko riešilo na poslednú chvíľu, a to vie byť dosť frustrujúce. A tiež, aj keď som na začiatku chválila učiteľov, občas som vnímala, že niektorí sú fakt skvelí, ale pri iných to akosi&#8230; chýba tá iskra. Nie že by boli zlí, to vôbec nie, ale proste to nebolo také, že by deti úplne pohltili. Niekedy sa mi zdalo, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, namiesto toho, aby sa tešili z každej minúty. Rozumiem, že nie každý deň je nedeľa, ale občas mi to prišlo tak, že sa ide len podľa nejakého plánu a chýba tam tá osobitosť a nadšenie, ktoré by deťom pomohli objaviť ich vlastné talenty a nie len ich naučiť niečo. Takže tak. Keď sa na to tak pozerám, myslím, že majú veľký potenciál, ale potrebovalo by to ešte doladiť niektoré veci, hlavne čo sa týka tej plynulosti a angažovanosti.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
