<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Utekáč 821, Utekáč	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-utekac-821-utekac/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-utekac-821-utekac/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 08 Nov 2025 20:20:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vica		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-utekac-821-utekac/#comment-9349</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vica]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 08 Nov 2025 20:20:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-utekac-821-utekac/#comment-9349</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ako mamina som dlho rozmýšľala, kam by som dala moju dcéru, aby si rozvíjala talent. Vieš, ona je taká kreatívna duša, a ja som chcela, aby chodila niekam, kde ju nebudú len tlačiť do nejakých škatuliek, ale naopak, nechajú ju rozkvitnúť. A tak sme sa rozhodli pre túto Súkromnú základnú umeleckú školu v Utekáči. Na začiatku som bola celkom nadšená. Prvý dojem bol super, taká príjemná atmosféra, menšie skupinky, čo mi prišlo ideálne na to, aby sa tam deťom venovali. A naozaj, mám pocit, že niektorí pedagógovia sú tam ako stvorení pre tú prácu. Videla som, ako sa mojej dcére dokázali tak osobne venovať, naozaj si všímali, čo ju baví a v čom je dobrá. Nebolo to také to masové vyučovanie, kde sa stratí v dave. Moja malá sa domov vracala často plná zážitkov a s novými nápadmi, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Naozaj sa tam asi podarilo vytvoriť prostredie, kde sa deti necítia pod tlakom, ale skôr ako umelci, ktorí môžu experimentovať a objavovať. A to je predsa pri umení úplne kľúčové, či nie? Videla som, ako sa tam rozvíjajú nielen umelecky, ale aj osobnostne, ako sa učia prejaviť a postaviť si za svojím názorom. Ale samozrejme, ako to už býva, nie všetko je ružové. Pri súkromnej škole človek trochu ráta s tým, že tam bude iná úroveň financovania, ale niekedy som mala pocit, že na niektoré veci by sa už naozaj zišlo zainvestovať. Hlavne čo sa týka nejakých nástrojov alebo materiálov, občas to pôsobilo tak trochu... skromne. A potom, aj keď som hovorila, že niektorí učitelia sú poklad, prišlo mi, že nie všetci tam majú takú tú iskru, alebo že niekedy to tam proste len tak prežívajú. Sú také tie momenty, kedy máš pocit, že polovica triedy by radšej sedela doma, lebo sa tam len tak prešľapuje na mieste, namiesto toho, aby sa niečo dialo. Niekedy mi tiež vadila taká tá menej prehľadná komunikácia. Máš pocit, že informácie sa ku tebe dostávajú tak trochu na poslednú chvíľu, alebo že musíš pátrať sama, čo sa deje, aké sú plány, kedy čo bude. A to je občas dosť frustrujúce, keď sa snažíš všetko zladiť. Človek by čakal, že pri súkromnej škole to bude predsa len o niečo viac... vyladené. Celkovo mám z toho také zvláštne pocity. Dcéra je nadšená z toho, že tam chodí a to je pre mňa hlavné. Ale ako rodič vidím aj tie veci, ktoré by sa dali zlepšiť. No čo už, človek si asi musí vybrať, čo je pre neho prioritou.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ako mamina som dlho rozmýšľala, kam by som dala moju dcéru, aby si rozvíjala talent. Vieš, ona je taká kreatívna duša, a ja som chcela, aby chodila niekam, kde ju nebudú len tlačiť do nejakých škatuliek, ale naopak, nechajú ju rozkvitnúť. A tak sme sa rozhodli pre túto Súkromnú základnú umeleckú školu v Utekáči. Na začiatku som bola celkom nadšená. Prvý dojem bol super, taká príjemná atmosféra, menšie skupinky, čo mi prišlo ideálne na to, aby sa tam deťom venovali. A naozaj, mám pocit, že niektorí pedagógovia sú tam ako stvorení pre tú prácu. Videla som, ako sa mojej dcére dokázali tak osobne venovať, naozaj si všímali, čo ju baví a v čom je dobrá. Nebolo to také to masové vyučovanie, kde sa stratí v dave. Moja malá sa domov vracala často plná zážitkov a s novými nápadmi, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Naozaj sa tam asi podarilo vytvoriť prostredie, kde sa deti necítia pod tlakom, ale skôr ako umelci, ktorí môžu experimentovať a objavovať. A to je predsa pri umení úplne kľúčové, či nie? Videla som, ako sa tam rozvíjajú nielen umelecky, ale aj osobnostne, ako sa učia prejaviť a postaviť si za svojím názorom. Ale samozrejme, ako to už býva, nie všetko je ružové. Pri súkromnej škole človek trochu ráta s tým, že tam bude iná úroveň financovania, ale niekedy som mala pocit, že na niektoré veci by sa už naozaj zišlo zainvestovať. Hlavne čo sa týka nejakých nástrojov alebo materiálov, občas to pôsobilo tak trochu&#8230; skromne. A potom, aj keď som hovorila, že niektorí učitelia sú poklad, prišlo mi, že nie všetci tam majú takú tú iskru, alebo že niekedy to tam proste len tak prežívajú. Sú také tie momenty, kedy máš pocit, že polovica triedy by radšej sedela doma, lebo sa tam len tak prešľapuje na mieste, namiesto toho, aby sa niečo dialo. Niekedy mi tiež vadila taká tá menej prehľadná komunikácia. Máš pocit, že informácie sa ku tebe dostávajú tak trochu na poslednú chvíľu, alebo že musíš pátrať sama, čo sa deje, aké sú plány, kedy čo bude. A to je občas dosť frustrujúce, keď sa snažíš všetko zladiť. Človek by čakal, že pri súkromnej škole to bude predsa len o niečo viac&#8230; vyladené. Celkovo mám z toho také zvláštne pocity. Dcéra je nadšená z toho, že tam chodí a to je pre mňa hlavné. Ale ako rodič vidím aj tie veci, ktoré by sa dali zlepšiť. No čo už, človek si asi musí vybrať, čo je pre neho prioritou.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
