<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola SNP 366/96, Nová Dubnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-snp-366-96-nova-dubnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-snp-366-96-nova-dubnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Miška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-snp-366-96-nova-dubnica/#comment-9194</link>

		<dc:creator><![CDATA[Miška]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 10 Oct 2025 19:49:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-snp-366-96-nova-dubnica/#comment-9194</guid>

					<description><![CDATA[Vieš, keď sme rozmýšľali, kam vlastne dať dcérku na nejaký ten umelecký krúžok, padla voľba aj na Súkromnú základnú umeleckú školu SNP v Novej Dubnici. Na začiatku som mala pocit, že to bude super voľba. Predsa len, súkromná škola, človek by čakal taký individuálnejší prístup, možno aj väčší zápal. A zo začiatku to tak aj fakt vyzeralo. Videla som, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari, venujú sa deťom s takou nefalšovanou radosťou a snažia sa v nich prebudiť lásku k umeniu. Keď dcérka prišla domov nadšená z hodiny a rozprávala mi, čo všetko zažila alebo sa naučila, bolo to proste krásne počúvať. Videla som, že má pokroky, a to ma tešilo najviac. Niekedy mi ale zase prišlo, že sa tá kvalita dosť líši. Akoby niektorí učitelia boli úplne fantastickí a iní to brali skôr ako povinnú jazdu. Stalo sa, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je potom pre tie deti, ktoré by aj chceli niečo robiť, dosť demotivujúce. Nehovorím, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale ten zápal proste chýbal. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo možno trochu viac energie a nových nápadov, ako tie deti zaujať. S tými priestormi je to tiež taký rozporuplný pocit. Niektoré triedy sú pekné, svetlé, moderne zariadené, ale potom sa nájdu aj také, kde mám pocit, že sa tam už dlho nič nerobilo. Trochu to potom kazí ten celkový dojem. Čo sa týka vystúpení alebo výstav, to bolo super. Bola vždy možnosť vidieť, čo deti dokážu, ako sa posunuli, a to je pre ne obrovská motivácia. Tie koncerty a vernisáže boli často taká odmena za tú drinu, čo tam odviedli, a bolo vidno, že sú deti hrdé na svoje výkony. Komunikácia so školou bola niekedy trošku... neviem, ako to nazvať. Občas mi to prišlo tak, že sa k informáciám dostanem skôr náhodou alebo na poslednú chvíľu. Ako rodič by som uvítala možno trochu väčšiu prehľadnosť a systém. Človek má potom pocit, že tam vládne taký chaos a treba si všetko neustále zisťovať. Aj keď chápem, že to je náročné, hlavne keď je tam veľa detí. Celkovo je to taká škola, kde sa nájdu úžasné momenty a skvelí ľudia, ale zároveň sú tam aj veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť. Myslím, že každý si tam nájde to svoje, ak sa tomu chce venovať, ale netreba čakať, že to bude vždy perfektné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš, keď sme rozmýšľali, kam vlastne dať dcérku na nejaký ten umelecký krúžok, padla voľba aj na Súkromnú základnú umeleckú školu SNP v Novej Dubnici. Na začiatku som mala pocit, že to bude super voľba. Predsa len, súkromná škola, človek by čakal taký individuálnejší prístup, možno aj väčší zápal. A zo začiatku to tak aj fakt vyzeralo. Videla som, že niektorí pedagógovia sú naozaj srdciari, venujú sa deťom s takou nefalšovanou radosťou a snažia sa v nich prebudiť lásku k umeniu. Keď dcérka prišla domov nadšená z hodiny a rozprávala mi, čo všetko zažila alebo sa naučila, bolo to proste krásne počúvať. Videla som, že má pokroky, a to ma tešilo najviac. Niekedy mi ale zase prišlo, že sa tá kvalita dosť líši. Akoby niektorí učitelia boli úplne fantastickí a iní to brali skôr ako povinnú jazdu. Stalo sa, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je potom pre tie deti, ktoré by aj chceli niečo robiť, dosť demotivujúce. Nehovorím, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale ten zápal proste chýbal. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo možno trochu viac energie a nových nápadov, ako tie deti zaujať. S tými priestormi je to tiež taký rozporuplný pocit. Niektoré triedy sú pekné, svetlé, moderne zariadené, ale potom sa nájdu aj také, kde mám pocit, že sa tam už dlho nič nerobilo. Trochu to potom kazí ten celkový dojem. Čo sa týka vystúpení alebo výstav, to bolo super. Bola vždy možnosť vidieť, čo deti dokážu, ako sa posunuli, a to je pre ne obrovská motivácia. Tie koncerty a vernisáže boli často taká odmena za tú drinu, čo tam odviedli, a bolo vidno, že sú deti hrdé na svoje výkony. Komunikácia so školou bola niekedy trošku&#8230; neviem, ako to nazvať. Občas mi to prišlo tak, že sa k informáciám dostanem skôr náhodou alebo na poslednú chvíľu. Ako rodič by som uvítala možno trochu väčšiu prehľadnosť a systém. Človek má potom pocit, že tam vládne taký chaos a treba si všetko neustále zisťovať. Aj keď chápem, že to je náročné, hlavne keď je tam veľa detí. Celkovo je to taká škola, kde sa nájdu úžasné momenty a skvelí ľudia, ale zároveň sú tam aj veci, ktoré by sa dali určite zlepšiť. Myslím, že každý si tam nájde to svoje, ak sa tomu chce venovať, ale netreba čakať, že to bude vždy perfektné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
