<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Petzvalova 2, Košice-Západ	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-petzvalova-2-kosice-zapad/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-petzvalova-2-kosice-zapad/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Hela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-petzvalova-2-kosice-zapad/#comment-9457</link>

		<dc:creator><![CDATA[Hela]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 26 Feb 2025 21:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-petzvalova-2-kosice-zapad/#comment-9457</guid>

					<description><![CDATA[Tak skúsim to spísať, ako to vnímam ja po tých pár rokoch, čo tam dcéra chodí. Keď sme školu vyberali, mali sme z nej taký fajn pocit, vyzeralo to tam živo a kreatívne, a to sa mi páčilo. Nechcela som pre ňu nejakú suchú inštitúciu, kde sa len odsedí hodina. A v tomto smere som sa nesklamala. Naozaj mám pocit, že väčšina učiteľov to tam robí so srdcom. Vidím na dcére, že na hodiny sa teší, príde domov nabitá energiou a stále mi ukazuje, čo nové sa naučili alebo vytvorili. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa im venovali. Cítim, že sa jej snažia rozumieť a podporiť ju v tom, čo ju baví, a to je pre mňa asi to najdôležitejšie. Páči sa mi aj to, že deti majú možnosť sa ukázať. Stále sa organizujú nejaké koncerty, výstavy alebo vystúpenia, takže to nie je len o drine v triede. Decká vidia, že to, čo robia, má zmysel a môžu sa s tým pochváliť. Dcéra z toho má vždy obrovskú radosť, aj keď má trému. Je to pre ňu veľká motivácia a aj my rodičia sme hrdí, keď ju vidíme na pódiu alebo pri jej práci. Myslím, že toto je veľké plus, lebo sa učia nielen umeniu, ale aj vystupovaniu a sebaprezentácii. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas mám pocit, že organizácia a komunikácia smerom k nám rodičom trochu viazne. Niekedy sa informácie o zmenách v rozvrhu alebo o chystanej akcii dozviem na poslednú chvíľu, a to je dosť stresujúce, keď si človek musí všetko plánovať. Párkrát sa stalo, že v tom bol proste chaos a mala som dojem, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Nie je to nič hrozné, čo by sa nedalo prežiť, ale z času na čas to dokáže poriadne otráviť. Priestory tiež nie sú najmodernejšie, ale zase je tam taká tvorivá atmosféra, takže to asi k tomu patrí. Samozrejme, moja skúsenosť je len s jedným odborom. Počula som od iných rodičov, že nie všade je to úplne rovnaké a že záleží, na koho človek natrafí, ale to je asi tak všade. Pre nás je však podstatné, že dcéra je tam spokojná, našla si tam kamarátov s podobnými záujmami a vidíme, že ju to baví a posúva ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak skúsim to spísať, ako to vnímam ja po tých pár rokoch, čo tam dcéra chodí. Keď sme školu vyberali, mali sme z nej taký fajn pocit, vyzeralo to tam živo a kreatívne, a to sa mi páčilo. Nechcela som pre ňu nejakú suchú inštitúciu, kde sa len odsedí hodina. A v tomto smere som sa nesklamala. Naozaj mám pocit, že väčšina učiteľov to tam robí so srdcom. Vidím na dcére, že na hodiny sa teší, príde domov nabitá energiou a stále mi ukazuje, čo nové sa naučili alebo vytvorili. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa im venovali. Cítim, že sa jej snažia rozumieť a podporiť ju v tom, čo ju baví, a to je pre mňa asi to najdôležitejšie. Páči sa mi aj to, že deti majú možnosť sa ukázať. Stále sa organizujú nejaké koncerty, výstavy alebo vystúpenia, takže to nie je len o drine v triede. Decká vidia, že to, čo robia, má zmysel a môžu sa s tým pochváliť. Dcéra z toho má vždy obrovskú radosť, aj keď má trému. Je to pre ňu veľká motivácia a aj my rodičia sme hrdí, keď ju vidíme na pódiu alebo pri jej práci. Myslím, že toto je veľké plus, lebo sa učia nielen umeniu, ale aj vystupovaniu a sebaprezentácii. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas mám pocit, že organizácia a komunikácia smerom k nám rodičom trochu viazne. Niekedy sa informácie o zmenách v rozvrhu alebo o chystanej akcii dozviem na poslednú chvíľu, a to je dosť stresujúce, keď si človek musí všetko plánovať. Párkrát sa stalo, že v tom bol proste chaos a mala som dojem, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Nie je to nič hrozné, čo by sa nedalo prežiť, ale z času na čas to dokáže poriadne otráviť. Priestory tiež nie sú najmodernejšie, ale zase je tam taká tvorivá atmosféra, takže to asi k tomu patrí. Samozrejme, moja skúsenosť je len s jedným odborom. Počula som od iných rodičov, že nie všade je to úplne rovnaké a že záleží, na koho človek natrafí, ale to je asi tak všade. Pre nás je však podstatné, že dcéra je tam spokojná, našla si tam kamarátov s podobnými záujmami a vidíme, že ju to baví a posúva ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
