<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Nobela Hlavná 369/91, Hrabušice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-nobela-hlavna-369-91-hrabusice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-nobela-hlavna-369-91-hrabusice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:54 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kristínka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-nobela-hlavna-369-91-hrabusice/#comment-9478</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kristínka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 16 Jul 2025 11:03:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-nobela-hlavna-369-91-hrabusice/#comment-9478</guid>

					<description><![CDATA[Jasné, tu je recenzia vytvorená podľa tvojich pravidiel: Keď sme hľadali pre dcéru nejakú umeleckú školu, táto v Hrabušiciach na Hlavnej nám padla do oka. Zvonku to vyzeralo fajn, celkom moderné, a počula som nejaké dobré ohlasy, tak sme si povedali, že to skúsime. Prvý dojem bol celkom fajn, dcéra sa tešila a zo začiatku chodila na hodiny s veľkým nadšením. Mali sme šťastie, že sme natrafili na pár učiteľov, z ktorých bolo naozaj cítiť, že ich to baví a chcú deťom niečo odovzdať. Nebolo to len také to klasické odsedím si a idem domov. Videla som, že sa snažia, pripravovali pre deti rôzne vystúpenia a akcie, čo bolo super, lebo dcéra mala aspoň nejakú motiváciu a mohla ukázať, čo sa naučila. Párkrát do roka bola nejaká besiedka alebo malá výstava, a to bolo vždy milé. Na druhej strane, postupom času som si začala všímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Mám pocit, že nie každý tam bol rovnako zapálený pre vec. Pri niektorých hodinách som mala dojem, že sa len tak odučia, aby sa splnila povinnosť, a decká sa tam v podstate nudili a čakali na koniec. Čo ma ale občas dosť hnevalo, bol taký všeobecný chaos v komunikácii. Informácie o zmenách v rozvrhu alebo o nejakých podujatiach sa ku mne často dostali na poslednú chvíľu, alebo skôr takou okľukou cez iných rodičov, než aby prišlo nejaké oficiálne oznámenie. Človek potom nevedel, na čom vlastne je. Celkovo z toho mám také zmiešané pocity. Zdá sa mi, že strašne veľa záleží na tom, ku komu konkrétne sa dieťa dostane. Sú tam ľudia, ktorí sú naozaj šikovní a pre deti by urobili prvé posledné, no potom sú tam aj takí, pri ktorých to nadšenie akosi nevidno. Počula som od iných mamičiek, že v niektorých odboroch je to vraj lepšie, v iných zase horšie, ale s tým nemám priamu skúsenosť. Takže je to asi trochu aj o šťastí.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Jasné, tu je recenzia vytvorená podľa tvojich pravidiel: Keď sme hľadali pre dcéru nejakú umeleckú školu, táto v Hrabušiciach na Hlavnej nám padla do oka. Zvonku to vyzeralo fajn, celkom moderné, a počula som nejaké dobré ohlasy, tak sme si povedali, že to skúsime. Prvý dojem bol celkom fajn, dcéra sa tešila a zo začiatku chodila na hodiny s veľkým nadšením. Mali sme šťastie, že sme natrafili na pár učiteľov, z ktorých bolo naozaj cítiť, že ich to baví a chcú deťom niečo odovzdať. Nebolo to len také to klasické odsedím si a idem domov. Videla som, že sa snažia, pripravovali pre deti rôzne vystúpenia a akcie, čo bolo super, lebo dcéra mala aspoň nejakú motiváciu a mohla ukázať, čo sa naučila. Párkrát do roka bola nejaká besiedka alebo malá výstava, a to bolo vždy milé. Na druhej strane, postupom času som si začala všímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Mám pocit, že nie každý tam bol rovnako zapálený pre vec. Pri niektorých hodinách som mala dojem, že sa len tak odučia, aby sa splnila povinnosť, a decká sa tam v podstate nudili a čakali na koniec. Čo ma ale občas dosť hnevalo, bol taký všeobecný chaos v komunikácii. Informácie o zmenách v rozvrhu alebo o nejakých podujatiach sa ku mne často dostali na poslednú chvíľu, alebo skôr takou okľukou cez iných rodičov, než aby prišlo nejaké oficiálne oznámenie. Človek potom nevedel, na čom vlastne je. Celkovo z toho mám také zmiešané pocity. Zdá sa mi, že strašne veľa záleží na tom, ku komu konkrétne sa dieťa dostane. Sú tam ľudia, ktorí sú naozaj šikovní a pre deti by urobili prvé posledné, no potom sú tam aj takí, pri ktorých to nadšenie akosi nevidno. Počula som od iných mamičiek, že v niektorých odboroch je to vraj lepšie, v iných zase horšie, ale s tým nemám priamu skúsenosť. Takže je to asi trochu aj o šťastí.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
