<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Miroslava Kobeláka Bajerov 96, Bajerov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-miroslava-kobelaka-bajerov-96-bajerov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-miroslava-kobelaka-bajerov-96-bajerov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:33 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Nikuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-miroslava-kobelaka-bajerov-96-bajerov/#comment-9413</link>

		<dc:creator><![CDATA[Nikuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 15 Apr 2025 13:11:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-miroslava-kobelaka-bajerov-96-bajerov/#comment-9413</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám povedať, čo si myslím o Súkromnej základnej umeleckej škole Miroslava Kobeláka v Bajerove, musím začať tým, že to bolo pre mňa tak trochu nepoznané prostredie. Keď som tam prvýkrát priviedla dcéru, mala som taký neurčitý pocit – predsa len, je to súkromná škola, človek má vždy nejaké očakávania. Hneď na začiatku ma celkom milo prekvapila taká tá rodinná atmosféra. Nemám pocit, že by to bolo niečo obrovské a anonymné, skôr naopak. Dcéra sa tam celkom rýchlo udomácnila a ja som videla, že sa učitelia naozaj snažia. Zdá sa mi, že si tam každého všímajú, čo je super, lebo viem, že v iných, väčších ZUŠkách sa človek ľahko stratí v dave. Tu to tak nebolo, učitelia sa venovali a hľadali cesty, ako deti zaujať. Namiesto toho, aby im len sucho hovorili, čo majú robiť, snažili sa im ukázať, prečo je to dôležité a čo s tým môžu dokázať. Veľakrát sa dcéra vrátila domov plná nadšenia z nejakého projektu alebo toho, čo sa naučila. Nebolo to také to drilovanie, kedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, ale skôr taká hravá forma, ktorá ju bavila a posúvala ďalej. Na druhej strane, občas som mala pocit, že tie priestory by si zaslúžili nejakú väčšiu investíciu. Jasné, že to nie je hlavné, ale občas som si všimla, že by sa dalo niečo vylepšiť, aby bolo prostredie ešte príjemnejšie a modernejšie. Nie je to nič strašné, len taký detail. A tiež, niekedy mám pocit, že nám tie informácie idú tak trošku zdĺhavejšie, prípadne sa človek musí viackrát pýtať, aby mal v niečom úplne jasno. Chápem, že je toho veľa, ale občas by sa hodila taká tá prehľadnejšia komunikácia, aby človek nemusel stále premýšľať, čo sa deje alebo aké sú najnovšie zmeny. Celkovo si ale myslím, že je to miesto, kde sa deťom otvárajú dvere k umeniu a k tomu, aby objavili, čo v nich je, a to je asi najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám povedať, čo si myslím o Súkromnej základnej umeleckej škole Miroslava Kobeláka v Bajerove, musím začať tým, že to bolo pre mňa tak trochu nepoznané prostredie. Keď som tam prvýkrát priviedla dcéru, mala som taký neurčitý pocit – predsa len, je to súkromná škola, človek má vždy nejaké očakávania. Hneď na začiatku ma celkom milo prekvapila taká tá rodinná atmosféra. Nemám pocit, že by to bolo niečo obrovské a anonymné, skôr naopak. Dcéra sa tam celkom rýchlo udomácnila a ja som videla, že sa učitelia naozaj snažia. Zdá sa mi, že si tam každého všímajú, čo je super, lebo viem, že v iných, väčších ZUŠkách sa človek ľahko stratí v dave. Tu to tak nebolo, učitelia sa venovali a hľadali cesty, ako deti zaujať. Namiesto toho, aby im len sucho hovorili, čo majú robiť, snažili sa im ukázať, prečo je to dôležité a čo s tým môžu dokázať. Veľakrát sa dcéra vrátila domov plná nadšenia z nejakého projektu alebo toho, čo sa naučila. Nebolo to také to drilovanie, kedy sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, ale skôr taká hravá forma, ktorá ju bavila a posúvala ďalej. Na druhej strane, občas som mala pocit, že tie priestory by si zaslúžili nejakú väčšiu investíciu. Jasné, že to nie je hlavné, ale občas som si všimla, že by sa dalo niečo vylepšiť, aby bolo prostredie ešte príjemnejšie a modernejšie. Nie je to nič strašné, len taký detail. A tiež, niekedy mám pocit, že nám tie informácie idú tak trošku zdĺhavejšie, prípadne sa človek musí viackrát pýtať, aby mal v niečom úplne jasno. Chápem, že je toho veľa, ale občas by sa hodila taká tá prehľadnejšia komunikácia, aby človek nemusel stále premýšľať, čo sa deje alebo aké sú najnovšie zmeny. Celkovo si ale myslím, že je to miesto, kde sa deťom otvárajú dvere k umeniu a k tomu, aby objavili, čo v nich je, a to je asi najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
