<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola La Portella Koprivnická 3401/9E 3401/, Bratislava-Dúbravka	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-la-portella-koprivnicka-3401-9e-3401-bratislava-dubravka/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-la-portella-koprivnicka-3401-9e-3401-bratislava-dubravka/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Sabca91		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-la-portella-koprivnicka-3401-9e-3401-bratislava-dubravka/#comment-9120</link>

		<dc:creator><![CDATA[Sabca91]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 09 Aug 2025 18:34:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-la-portella-koprivnicka-3401-9e-3401-bratislava-dubravka/#comment-9120</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že ti napíšem, aké mám pocity zo Súkromnej základnej umeleckej školy La Portella na Koprivnickej v Bratislave-Dúbravke, lebo som tam nejaký ten čas vodila moju malú. Vieš, človek si vždy hľadá niečo, kde by sa dieťa vedelo nejako vyžiť a rozvíjať, a tak som na túto školu natrafila. Počula som na ňu kadečo, tak som si povedala, že to skúsime a uvidíme. Na začiatku som bola fakt nadšená, lebo učitelia, hlavne teda tí v našom odbore, pôsobili strašne zanietene. Videla som, ako sa moje dieťa teší na hodiny, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Prístup bol taký osobný, mám pocit, že niektorí z nich naozaj žijú tým umením a chcú to preniesť aj na tie deti. A to je super, lebo to vidíš, ako sa potom deti snažia a idú do toho naplno. Myslela som si vtedy, že toto je presne to, čo sme hľadali, taká príjemná a tvorivá atmosféra, kde sa fakt pracuje s talentom. Ale potom, ako čas plynul, začala som vnímať aj veci, ktoré mi už tak super neprišli. Komunikácia je niekedy dosť o nervy, fakt. Často sa stalo, že informácie prišli na poslednú chvíľu, alebo boli také, že si si nebola istá, či si to správne pochopila. Ako keby si tam mala trošku bojovať, aby si sa dozvedela, čo vlastne bude a ako. To ma vedelo niekedy dosť rozčúliť, lebo predsa len, človek si plánuje čas a chce vedieť, na čom je. Zdá sa mi, že v tomto majú ešte čo zlepšovať, lebo mať pocit, že nevieš, na čom si, nie je príjemné. A niekedy mi prišlo, že aj keď niektorí učitelia sú naozaj poklad, inokedy zas narazíš na takého, že si povieš, že tam ten oheň už asi nehorí. Nehovorím o konkrétnych ľuďoch, ale proste to bolo také, že raz nadšenie a inokedy zas len tak... nejaká povinná jazda. Moje dieťa mi hovorilo, že niekedy sa fakt aj nudili a pozerali na hodinkách, kedy už zazvoní. To ma mrzelo, lebo si myslím, že v umeleckej škole by toto nemalo byť. Tam by mala iskra preskakovať stále. Celkovo je to taká všelijaká skúsenosť, kde sa striedali chvíle nadšenia s chvíľami, kedy som si povzdychla, že to mohlo byť aj lepšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že ti napíšem, aké mám pocity zo Súkromnej základnej umeleckej školy La Portella na Koprivnickej v Bratislave-Dúbravke, lebo som tam nejaký ten čas vodila moju malú. Vieš, človek si vždy hľadá niečo, kde by sa dieťa vedelo nejako vyžiť a rozvíjať, a tak som na túto školu natrafila. Počula som na ňu kadečo, tak som si povedala, že to skúsime a uvidíme. Na začiatku som bola fakt nadšená, lebo učitelia, hlavne teda tí v našom odbore, pôsobili strašne zanietene. Videla som, ako sa moje dieťa teší na hodiny, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Prístup bol taký osobný, mám pocit, že niektorí z nich naozaj žijú tým umením a chcú to preniesť aj na tie deti. A to je super, lebo to vidíš, ako sa potom deti snažia a idú do toho naplno. Myslela som si vtedy, že toto je presne to, čo sme hľadali, taká príjemná a tvorivá atmosféra, kde sa fakt pracuje s talentom. Ale potom, ako čas plynul, začala som vnímať aj veci, ktoré mi už tak super neprišli. Komunikácia je niekedy dosť o nervy, fakt. Často sa stalo, že informácie prišli na poslednú chvíľu, alebo boli také, že si si nebola istá, či si to správne pochopila. Ako keby si tam mala trošku bojovať, aby si sa dozvedela, čo vlastne bude a ako. To ma vedelo niekedy dosť rozčúliť, lebo predsa len, človek si plánuje čas a chce vedieť, na čom je. Zdá sa mi, že v tomto majú ešte čo zlepšovať, lebo mať pocit, že nevieš, na čom si, nie je príjemné. A niekedy mi prišlo, že aj keď niektorí učitelia sú naozaj poklad, inokedy zas narazíš na takého, že si povieš, že tam ten oheň už asi nehorí. Nehovorím o konkrétnych ľuďoch, ale proste to bolo také, že raz nadšenie a inokedy zas len tak&#8230; nejaká povinná jazda. Moje dieťa mi hovorilo, že niekedy sa fakt aj nudili a pozerali na hodinkách, kedy už zazvoní. To ma mrzelo, lebo si myslím, že v umeleckej škole by toto nemalo byť. Tam by mala iskra preskakovať stále. Celkovo je to taká všelijaká skúsenosť, kde sa striedali chvíle nadšenia s chvíľami, kedy som si povzdychla, že to mohlo byť aj lepšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
