<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Gaboltov 50, Gaboltov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-gaboltov-50-gaboltov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-gaboltov-50-gaboltov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:20 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Ivka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-gaboltov-50-gaboltov/#comment-9383</link>

		<dc:creator><![CDATA[Ivka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 28 Apr 2025 16:09:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-gaboltov-50-gaboltov/#comment-9383</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o súkromnej základnej umeleckej škole v Gaboltove, lebo som mala pocit, že by sa to zišlo. Ja som tam dala dcéru a poviem vám, že to je také... no, má to svoje plusy aj mínusy, ako všetko v živote, však. Keď sme tam prvýkrát prišli, hneď som cítila takú rodinnú atmosféru. Je to taká menšia škola a to sa odrazí aj na tom, ako sa k deťom správajú. Mám pocit, že dcéra tam dostávala naozaj veľa individuálnej pozornosti, čo je pri umení podľa mňa strašne dôležité. Nezdalo sa mi, že by tam len tak prešľapovali a nudili sa. Práve naopak, videla som, že tie deti tam fakt žijú hudbou alebo výtvarkou, proste tým, čo robia. Nejde to len tak na bežiacom páse, ale vidíte, že sa im venujú a snažia sa v nich objaviť to, čo v nich drieme. Čo sa mi ale moc nepáčilo, je, že tie priestory sú také, no, asi by to chcelo trošku osviežiť. Nie je to vyslovene peklo, ale človek by čakal, že na umeleckej škole bude všetko žiariť farbami a novotou, alebo aspoň to nebude vyzerať ako z minulého storočia. Chápem, že je to súkromná škola a asi nemajú rozpočet ako mestská inštitúcia, ale tie miestnosti, kde sa učia, sú také skromné. Niekedy som si hovorila, že by si deti zaslúžili niečo viac, aby ich to ešte viac motivovalo. Ale zas na druhej strane, tí ľudia, čo tam učia... mám pocit, že sú naozaj zapálení pre to, čo robia. Nejde im len o to, odrobiť si hodiny a ísť domov. Vidíte na nich, že umenie je ich život a snažia sa to prenášať aj na deti. Dcéra mi často rozprávala, ako ich tam povzbudzujú a ako ich učia veci, ktoré by sa v takej väčšej škole možno stratili v dave. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia niečo ich naučiť a posunúť ich. Pre mňa osobne je dôležité, že dcéra tam chodí rada a že sa jej tam páči. Niekedy síce príde domov s tým, že ju to unavilo, ale nikdy s tým, že by sa nudila alebo že by tam nechcela ísť. Takže aj napriek tým trošku starším priestorom a možno menšej ponuke krúžkov oproti obrovským ZUŠkám v meste, má to svoje čaro. Myslím, že pre deti, ktoré potrebujú taký osobný prístup a kde sa nechcú stratiť, je to celkom dobrá voľba. Je to taký malý svet umenia.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o súkromnej základnej umeleckej škole v Gaboltove, lebo som mala pocit, že by sa to zišlo. Ja som tam dala dcéru a poviem vám, že to je také&#8230; no, má to svoje plusy aj mínusy, ako všetko v živote, však. Keď sme tam prvýkrát prišli, hneď som cítila takú rodinnú atmosféru. Je to taká menšia škola a to sa odrazí aj na tom, ako sa k deťom správajú. Mám pocit, že dcéra tam dostávala naozaj veľa individuálnej pozornosti, čo je pri umení podľa mňa strašne dôležité. Nezdalo sa mi, že by tam len tak prešľapovali a nudili sa. Práve naopak, videla som, že tie deti tam fakt žijú hudbou alebo výtvarkou, proste tým, čo robia. Nejde to len tak na bežiacom páse, ale vidíte, že sa im venujú a snažia sa v nich objaviť to, čo v nich drieme. Čo sa mi ale moc nepáčilo, je, že tie priestory sú také, no, asi by to chcelo trošku osviežiť. Nie je to vyslovene peklo, ale človek by čakal, že na umeleckej škole bude všetko žiariť farbami a novotou, alebo aspoň to nebude vyzerať ako z minulého storočia. Chápem, že je to súkromná škola a asi nemajú rozpočet ako mestská inštitúcia, ale tie miestnosti, kde sa učia, sú také skromné. Niekedy som si hovorila, že by si deti zaslúžili niečo viac, aby ich to ešte viac motivovalo. Ale zas na druhej strane, tí ľudia, čo tam učia&#8230; mám pocit, že sú naozaj zapálení pre to, čo robia. Nejde im len o to, odrobiť si hodiny a ísť domov. Vidíte na nich, že umenie je ich život a snažia sa to prenášať aj na deti. Dcéra mi často rozprávala, ako ich tam povzbudzujú a ako ich učia veci, ktoré by sa v takej väčšej škole možno stratili v dave. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naozaj sa snažia niečo ich naučiť a posunúť ich. Pre mňa osobne je dôležité, že dcéra tam chodí rada a že sa jej tam páči. Niekedy síce príde domov s tým, že ju to unavilo, ale nikdy s tým, že by sa nudila alebo že by tam nechcela ísť. Takže aj napriek tým trošku starším priestorom a možno menšej ponuke krúžkov oproti obrovským ZUŠkám v meste, má to svoje čaro. Myslím, že pre deti, ktoré potrebujú taký osobný prístup a kde sa nechcú stratiť, je to celkom dobrá voľba. Je to taký malý svet umenia.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
