<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Diamonds Opatovce nad Nitrou 618, Opatovce nad Nitrou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-diamonds-opatovce-nad-nitrou-618-opatovce-nad-nitrou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-diamonds-opatovce-nad-nitrou-618-opatovce-nad-nitrou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:23 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-diamonds-opatovce-nad-nitrou-618-opatovce-nad-nitrou/#comment-9219</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simča]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 18 Jul 2025 10:30:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-diamonds-opatovce-nad-nitrou-618-opatovce-nad-nitrou/#comment-9219</guid>

					<description><![CDATA[Keď som začala chodiť do SZUŠ Diamonds Opatovce nad Nitrou, bola som hrozne nadšená. Celé mi to prišlo ako taký iný svet oproti klasickej škole. Od začiatku som mala pocit, že tam bola taká iná, príjemnejšia atmosféra. Učitelia boli fakt milí, žiadna taká tá prísnosť, ale skôr taký priateľský prístup. Pamätám si, že sme sa veľakrát smiali a vôbec som sa nebála niečo spýtať, aj keď mi to prišlo hlúpe. Naozaj tam bol taký pocit, ako keby sme boli taká veľká rodina, čo bolo super. A hlavne, učitelia sa nám naozaj venovali. Nebolo to tak, že by nám len zadali úlohu a potom si niečo robili, ale fakt chodili po triede, pozerali, pomáhali. Mala som pocit, že ich naozaj zaujíma, ako nám to ide a čo chceme robiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám niečo dať. Tiež sa mi páčilo, že sme nesedeli len v triede a nepozerali do zošitov. Mali sme všelijaké výstavy, občas aj vystúpenia. To bola taká super skúsenosť, aj keď som sa niekedy strašne hanbila. Ale na druhej strane, človek sa naučil aj prezentovať a ukázať, čo vie. Bolo tam veľa možností vyskúšať si rôzne veci, nielen jeden smer, čo bolo naozaj obohacujúce. Prostredie bolo tiež celkom pekné a svetlé. Žiadne tmavé chodby, ako som si pamätala z iných škôl. Človek sa tam cítil dobre a príjemne. Ale samozrejme, nie vždy bolo všetko úplne ideálne. Niekedy som mala pocit, že aj keď sa snažili, tak to celkové usporiadanie vecí občas škrípalo. Napríklad, keď sa menili časy hodín alebo sa niečo rušilo, tak to nebolo vždy úplne hladké a niekedy to bolo trochu stresujúce pre rodičov, aj pre nás. Trochu to občas škrípalo v komunikácii a zdalo sa mi, že by to mohlo byť lepšie. Tiež mi prišlo, že kvalita hodín nebola vždy rovnaká. Niekedy to bolo fakt super, že som sa tešila na každú ďalšiu hodinu a učila som sa strašne veľa nových vecí, proste to malo takú správnu energiu. Inokedy zase som mala pocit, že sa čas vlečie a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo tak zaujímavo podané alebo sa nevedelo, čo s nami. A mám pocit, že niekedy bol aj trošku tlak na to, aby sme sa prezentovali na rôznych akciách. Jasné, je to super príležitosť a pre niekoho to bolo to najlepšie, ale nie každý mal na to vždy chuť alebo sa cítil pripravený. Niekedy som mala pocit, že je to viac o tom, aby sa škola ukázala navonok, ako o tom, či je to naozaj to pravé pre všetkých študentov v danom momente. Celkovo to bola pre mňa taká dôležitá skúsenosť. Aj s tými občasnými prešľapmi si na to obdobie spomínam väčšinou fakt s úsmevom a naučila som sa tam veľa nielen o umení, ale aj o sebe. Je to proste taká škola s vlastnou atmosférou a to sa mi na tom páčilo najviac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som začala chodiť do SZUŠ Diamonds Opatovce nad Nitrou, bola som hrozne nadšená. Celé mi to prišlo ako taký iný svet oproti klasickej škole. Od začiatku som mala pocit, že tam bola taká iná, príjemnejšia atmosféra. Učitelia boli fakt milí, žiadna taká tá prísnosť, ale skôr taký priateľský prístup. Pamätám si, že sme sa veľakrát smiali a vôbec som sa nebála niečo spýtať, aj keď mi to prišlo hlúpe. Naozaj tam bol taký pocit, ako keby sme boli taká veľká rodina, čo bolo super. A hlavne, učitelia sa nám naozaj venovali. Nebolo to tak, že by nám len zadali úlohu a potom si niečo robili, ale fakt chodili po triede, pozerali, pomáhali. Mala som pocit, že ich naozaj zaujíma, ako nám to ide a čo chceme robiť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa nám niečo dať. Tiež sa mi páčilo, že sme nesedeli len v triede a nepozerali do zošitov. Mali sme všelijaké výstavy, občas aj vystúpenia. To bola taká super skúsenosť, aj keď som sa niekedy strašne hanbila. Ale na druhej strane, človek sa naučil aj prezentovať a ukázať, čo vie. Bolo tam veľa možností vyskúšať si rôzne veci, nielen jeden smer, čo bolo naozaj obohacujúce. Prostredie bolo tiež celkom pekné a svetlé. Žiadne tmavé chodby, ako som si pamätala z iných škôl. Človek sa tam cítil dobre a príjemne. Ale samozrejme, nie vždy bolo všetko úplne ideálne. Niekedy som mala pocit, že aj keď sa snažili, tak to celkové usporiadanie vecí občas škrípalo. Napríklad, keď sa menili časy hodín alebo sa niečo rušilo, tak to nebolo vždy úplne hladké a niekedy to bolo trochu stresujúce pre rodičov, aj pre nás. Trochu to občas škrípalo v komunikácii a zdalo sa mi, že by to mohlo byť lepšie. Tiež mi prišlo, že kvalita hodín nebola vždy rovnaká. Niekedy to bolo fakt super, že som sa tešila na každú ďalšiu hodinu a učila som sa strašne veľa nových vecí, proste to malo takú správnu energiu. Inokedy zase som mala pocit, že sa čas vlečie a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo tak zaujímavo podané alebo sa nevedelo, čo s nami. A mám pocit, že niekedy bol aj trošku tlak na to, aby sme sa prezentovali na rôznych akciách. Jasné, je to super príležitosť a pre niekoho to bolo to najlepšie, ale nie každý mal na to vždy chuť alebo sa cítil pripravený. Niekedy som mala pocit, že je to viac o tom, aby sa škola ukázala navonok, ako o tom, či je to naozaj to pravé pre všetkých študentov v danom momente. Celkovo to bola pre mňa taká dôležitá skúsenosť. Aj s tými občasnými prešľapmi si na to obdobie spomínam väčšinou fakt s úsmevom a naučila som sa tam veľa nielen o umení, ale aj o sebe. Je to proste taká škola s vlastnou atmosférou a to sa mi na tom páčilo najviac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
