<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola DAMA Weberova 13, Prešov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-dama-weberova-13-presov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-dama-weberova-13-presov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:33 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľgička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-dama-weberova-13-presov/#comment-9422</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľgička]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 06 Jan 2025 12:56:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-dama-weberova-13-presov/#comment-9422</guid>

					<description><![CDATA[Keď som pre svoju dcéru hľadala nejakú zušku, dala som hlavne na odporúčania iných mamičiek. O tejto škole na Weberovej v Prešove som počula celkom dosť, väčšinou v dobrom, tak sme to skúsili. Prvý dojem bol taký fajn, pôsobilo to celé tak rodinne, nie ako nejaký veľký neosobný ústav, kde je dieťa len číslo v zozname. Cítila som z toho takú príjemnú, tvorivú atmosféru a hlavne som videla, že dcéra sa na hodiny teší a neberie to len ako ďalšiu povinnosť po škole. To bolo pre mňa asi najdôležitejšie, lebo som nechcela, aby ju to po pár mesiacoch prestalo baviť a chodila by tam s nechuťou. Na učiteľoch je naozaj vidieť, že ich tá práca baví. Zdá sa mi, že deťom rozumejú a vedia ich nadchnúť. Nie je to len o tom, že si odučia svoju hodinu a koniec. Keď potom vidím tie výsledky, či už na nejakom malom koncerte, predstavení alebo na výstave prác, som naozaj hrdá. Je super, že decká majú možnosť ukázať, čo sa naučili, a že to nie je len o drilovaní niekde v triede. Cítim, že sa tam naozaj snažia v deťoch tú lásku k umeniu pestovať a nielen ich učiť techniku. Samozrejme, nie je všetko úplne dokonalé. Mám pocit, že niekedy tá komunikácia a organizácia trochu viazne. Občas sa stane, že sa o nejakej zmene alebo dôležitej udalosti dozvieme tak na poslednú chvíľu a človek potom musí narýchlo meniť plány. Niekedy mi to príde také trochu chaotické a mám dojem, že by sa niektoré veci dali robiť systematickejšie. Tiež si myslím, že niektoré priestory by si už zaslúžili trochu vynoviť, aby to tam bolo pre deti ešte príjemnejšie a modernejšie. Ale potom si vždy poviem, že to sú možno len také drobnosti. Hlavné je, že dcéra tam chodí rada a že vidím, ako sa zlepšuje a rozvíja. Necíti sa tam pod nejakým tlakom, skôr naopak, má priestor na vlastnú tvorbu. Možno to nie je škola s najlepším manažmentom na svete, ale zdá sa, že má srdce, a to je pre mňa asi to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som pre svoju dcéru hľadala nejakú zušku, dala som hlavne na odporúčania iných mamičiek. O tejto škole na Weberovej v Prešove som počula celkom dosť, väčšinou v dobrom, tak sme to skúsili. Prvý dojem bol taký fajn, pôsobilo to celé tak rodinne, nie ako nejaký veľký neosobný ústav, kde je dieťa len číslo v zozname. Cítila som z toho takú príjemnú, tvorivú atmosféru a hlavne som videla, že dcéra sa na hodiny teší a neberie to len ako ďalšiu povinnosť po škole. To bolo pre mňa asi najdôležitejšie, lebo som nechcela, aby ju to po pár mesiacoch prestalo baviť a chodila by tam s nechuťou. Na učiteľoch je naozaj vidieť, že ich tá práca baví. Zdá sa mi, že deťom rozumejú a vedia ich nadchnúť. Nie je to len o tom, že si odučia svoju hodinu a koniec. Keď potom vidím tie výsledky, či už na nejakom malom koncerte, predstavení alebo na výstave prác, som naozaj hrdá. Je super, že decká majú možnosť ukázať, čo sa naučili, a že to nie je len o drilovaní niekde v triede. Cítim, že sa tam naozaj snažia v deťoch tú lásku k umeniu pestovať a nielen ich učiť techniku. Samozrejme, nie je všetko úplne dokonalé. Mám pocit, že niekedy tá komunikácia a organizácia trochu viazne. Občas sa stane, že sa o nejakej zmene alebo dôležitej udalosti dozvieme tak na poslednú chvíľu a človek potom musí narýchlo meniť plány. Niekedy mi to príde také trochu chaotické a mám dojem, že by sa niektoré veci dali robiť systematickejšie. Tiež si myslím, že niektoré priestory by si už zaslúžili trochu vynoviť, aby to tam bolo pre deti ešte príjemnejšie a modernejšie. Ale potom si vždy poviem, že to sú možno len také drobnosti. Hlavné je, že dcéra tam chodí rada a že vidím, ako sa zlepšuje a rozvíja. Necíti sa tam pod nejakým tlakom, skôr naopak, má priestor na vlastnú tvorbu. Možno to nie je škola s najlepším manažmentom na svete, ale zdá sa, že má srdce, a to je pre mňa asi to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
