<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Česká 2628/9, Snina	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-ceska-2628-9-snina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-ceska-2628-9-snina/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:40 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-ceska-2628-9-snina/#comment-9433</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 17 Sep 2025 13:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-ceska-2628-9-snina/#comment-9433</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa tak spätne pozriem na čas, čo moja dcéra strávila na ZUŠke na Českej, tak mám z toho celkovo dobrý pocit. Od začiatku som vnímala, že to nie je taká tá obrovská neosobná inštitúcia, kde je dieťa len číslo. Práve naopak, bolo to také menšie, skoro až rodinné, a to mi vyhovovalo. Mala som pocit, že sa tam ľudia navzájom poznajú a že im na deťoch naozaj záleží. Nebolo to len o tom, odsedieť si hodinu a ísť domov. Naozaj sa jej snažili venovať, videli, kedy ju treba povzbudiť a kedy zase trochu pritlačiť, aby sa posunula ďalej. Super bolo, že sa stále niečo dialo. Vianočné koncerty, nejaké vystúpenia v meste, rôzne besiedky. Dcéra tak videla, že to celé cvičenie má nejaký zmysel a nebola to len taká drina zavretá v triede. Cítila som, že škola žije a chce sa ukázať, čo deti dokážu, čo je pre ich motiváciu strašne dôležité. Ani som nemala pocit, že by sa musela učiť na nejakých starých haraburdách, vybavenie mi prišlo celkom v pohode. Proste bolo vidno, že to nie je tak, že by nám len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili tie hodiny pripraviť tak, aby to malo hlavu a pätu. Ale aby to nevyznelo, že je všetko úplne ružové, tak samozrejme, našli sa aj veci, ktoré mohli byť lepšie. Mala som dojem, že strašne veľa záležalo od toho, na koho konkrétne natrafila. My sme mali fakt šťastie, ale počula som od iných mamičiek, že niekde to až také slávne nebolo a prístup bol taký... no, vlažnejší. Zdalo sa mi, že niekedy sa až príliš tlačilo na techniku, na to, aby všetko bolo presne podľa nôt, a menej sa hľadala taká tá radosť z hry, nejaké vlastné nápady. Občas mi chýbalo viac priestoru na to, aby sa deti mohli prejaviť aj samy, nielen opakovať to, čo sa od nich chcelo. Každopádne, keď to tak zoberiem, dala jej to veľa. Naučila sa makať a nevzdať sa, keď jej niečo nešlo hneď na prvýkrát. A to je asi to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa tak spätne pozriem na čas, čo moja dcéra strávila na ZUŠke na Českej, tak mám z toho celkovo dobrý pocit. Od začiatku som vnímala, že to nie je taká tá obrovská neosobná inštitúcia, kde je dieťa len číslo. Práve naopak, bolo to také menšie, skoro až rodinné, a to mi vyhovovalo. Mala som pocit, že sa tam ľudia navzájom poznajú a že im na deťoch naozaj záleží. Nebolo to len o tom, odsedieť si hodinu a ísť domov. Naozaj sa jej snažili venovať, videli, kedy ju treba povzbudiť a kedy zase trochu pritlačiť, aby sa posunula ďalej. Super bolo, že sa stále niečo dialo. Vianočné koncerty, nejaké vystúpenia v meste, rôzne besiedky. Dcéra tak videla, že to celé cvičenie má nejaký zmysel a nebola to len taká drina zavretá v triede. Cítila som, že škola žije a chce sa ukázať, čo deti dokážu, čo je pre ich motiváciu strašne dôležité. Ani som nemala pocit, že by sa musela učiť na nejakých starých haraburdách, vybavenie mi prišlo celkom v pohode. Proste bolo vidno, že to nie je tak, že by nám len púšťali nejaké videá, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili tie hodiny pripraviť tak, aby to malo hlavu a pätu. Ale aby to nevyznelo, že je všetko úplne ružové, tak samozrejme, našli sa aj veci, ktoré mohli byť lepšie. Mala som dojem, že strašne veľa záležalo od toho, na koho konkrétne natrafila. My sme mali fakt šťastie, ale počula som od iných mamičiek, že niekde to až také slávne nebolo a prístup bol taký&#8230; no, vlažnejší. Zdalo sa mi, že niekedy sa až príliš tlačilo na techniku, na to, aby všetko bolo presne podľa nôt, a menej sa hľadala taká tá radosť z hry, nejaké vlastné nápady. Občas mi chýbalo viac priestoru na to, aby sa deti mohli prejaviť aj samy, nielen opakovať to, čo sa od nich chcelo. Každopádne, keď to tak zoberiem, dala jej to veľa. Naučila sa makať a nevzdať sa, keď jej niečo nešlo hneď na prvýkrát. A to je asi to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
