<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Breziny 289, Prakovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-breziny-289-prakovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-breziny-289-prakovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:40 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-breziny-289-prakovce/#comment-9449</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 27 Mar 2025 15:39:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-breziny-289-prakovce/#comment-9449</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa povie umelecká škola v Prakovciach na Brezinách, prvé, čo mi napadne, je taká fajn, skoro rodinná atmosféra. Moja dcéra tam chodila naozaj rada, lebo cítila, že sa jej naozaj niekto venuje. Nebolo to len také hromadné kreslenie, kde všetci robia to isté a hotovo. Práve naopak, mala som pocit, že sa snažia v každom dieťati nájsť to, v čom je dobré, a v tom ho podporiť. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas. Videla som, že sa im naozaj venujú a chcú ich niečo naučiť. Vďaka tomu sa nebála experimentovať a skúšať nové veci, čo si myslím, že je na umení to najdôležitejšie. Páčilo sa mi aj to, že ich práce nekončili len niekde v skrini. Škola sa snažila, aby sa deti mohli ukázať, či už na nejakých miestnych výstavách alebo súťažiach, a to bola pre dcéru vždy obrovská motivácia. Na druhej strane, mám pocit, že by to občas chcelo trošku investovať do vybavenia. Nie je to nič strašné, ale niektoré stojany už mali svoje najlepšie časy za sebou a občas chýbal nejaký lepší materiál, s ktorým by mohli pracovať. A čo sa týka organizácie, niekedy v tom bol taký menší chaos. Stalo sa, že sme sa o nejakej zmene v rozvrhu alebo o nejakej akcii dozvedeli dosť neskoro, a to potom človeku trochu nabúra plány. Nie je to koniec sveta, ale občas to bolo dosť otravné, keď som si už niečo zariadila a zrazu bolo všetko inak. Zdá sa mi, že komunikácia navonok by mohla byť niekedy o niečo jasnejšia a včasnejšia. Celkovo je to tam celé také komorné, čo je na jednej strane super, lebo sa tam asi nikto nestratí a učitelia majú na deti čas. Ale niekedy som mala dojem, že možno práve preto je tá ponuka techník alebo možností taká... no, užšia. S inými odbormi, ako je napríklad hudobná, osobnú skúsenosť nemám, takže to neviem posúdiť. Ale čo sa týka výtvarnej, nebola to žiadna obrovská moderná inštitúcia, ale skôr miesto s takým ľudským prístupom, kde sa moja dcéra cítila dobre a veľa sa naučila.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa povie umelecká škola v Prakovciach na Brezinách, prvé, čo mi napadne, je taká fajn, skoro rodinná atmosféra. Moja dcéra tam chodila naozaj rada, lebo cítila, že sa jej naozaj niekto venuje. Nebolo to len také hromadné kreslenie, kde všetci robia to isté a hotovo. Práve naopak, mala som pocit, že sa snažia v každom dieťati nájsť to, v čom je dobré, a v tom ho podporiť. Nebolo to tak, že by im len púšťali nejaké videá, aby zabili čas. Videla som, že sa im naozaj venujú a chcú ich niečo naučiť. Vďaka tomu sa nebála experimentovať a skúšať nové veci, čo si myslím, že je na umení to najdôležitejšie. Páčilo sa mi aj to, že ich práce nekončili len niekde v skrini. Škola sa snažila, aby sa deti mohli ukázať, či už na nejakých miestnych výstavách alebo súťažiach, a to bola pre dcéru vždy obrovská motivácia. Na druhej strane, mám pocit, že by to občas chcelo trošku investovať do vybavenia. Nie je to nič strašné, ale niektoré stojany už mali svoje najlepšie časy za sebou a občas chýbal nejaký lepší materiál, s ktorým by mohli pracovať. A čo sa týka organizácie, niekedy v tom bol taký menší chaos. Stalo sa, že sme sa o nejakej zmene v rozvrhu alebo o nejakej akcii dozvedeli dosť neskoro, a to potom človeku trochu nabúra plány. Nie je to koniec sveta, ale občas to bolo dosť otravné, keď som si už niečo zariadila a zrazu bolo všetko inak. Zdá sa mi, že komunikácia navonok by mohla byť niekedy o niečo jasnejšia a včasnejšia. Celkovo je to tam celé také komorné, čo je na jednej strane super, lebo sa tam asi nikto nestratí a učitelia majú na deti čas. Ale niekedy som mala dojem, že možno práve preto je tá ponuka techník alebo možností taká&#8230; no, užšia. S inými odbormi, ako je napríklad hudobná, osobnú skúsenosť nemám, takže to neviem posúdiť. Ale čo sa týka výtvarnej, nebola to žiadna obrovská moderná inštitúcia, ale skôr miesto s takým ľudským prístupom, kde sa moja dcéra cítila dobre a veľa sa naučila.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
