<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Bernolákova 16, Ružomberok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-bernolakova-16-ruzomberok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-bernolakova-16-ruzomberok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:57:53 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Evka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-bernolakova-16-ruzomberok/#comment-9301</link>

		<dc:creator><![CDATA[Evka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 12 Jan 2025 18:35:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-bernolakova-16-ruzomberok/#comment-9301</guid>

					<description><![CDATA[Takže, keď sa ma niekto pýta na Súkromnú ZUŠku na Bernolákovej v Ružomberku, mám hneď v hlave plno spomienok. Ja som tam chodila nejaký čas a musím povedať, že to bolo také... ako keby si otvorila čokoládku, kde máš raz bielu a raz horkú. Zo začiatku som bola úplne nadšená, veď predsa umelecká škola, to znie super, hlavne, keď má človek nejaké to hobby. Na jednej strane, niektorí pedagógovia boli fakt úžasní. Mala som pocit, že im naozaj záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a hlavne, aby nás to bavilo. Niekedy sa mi zdalo, že by dokázali zázraky aj s tými, čo nemali žiadny talent. Hodiny s nimi boli plné smiechu, energie a takej tej tvorivej pohody. Človek sa tam tešil a naozaj mi to dalo pocit, že som na správnom mieste. Bolo super, že sme mali možnosť ukázať sa aj na rôznych vystúpeniach, to bol vždy taký príjemný stres a potom obrovská radosť, keď to dopadlo dobre. To mi naozaj chýba. No na druhej strane, občas som narazila aj na takú, povedzme, menšiu prekážku. Stalo sa, že komunikácia občas trochu viazla, a to nielen s rodičmi, ale aj medzi nami študentmi a vedením. Niekedy som si pripadala, že nevieme, čo sa deje, alebo kedy sa čo presúva, a to vie byť dosť frustrujúce. A niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už boli možno takí unavení alebo vyhorení, že tie hodiny s nimi boli fakt nuda. Pamätám si, ako polovica triedy len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo tam proste chýbala tá iskra, čo dokáže decká strhnúť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skrátka tá energia a nadšenie tam neboli cítiť. Zdalo sa mi, že taká tá individuálna pozornosť chýbala, hlavne, keď nás bolo viac v triede. A ešte jedna vec, priestory. Akože, fajn, niektoré triedy boli super a moderne vybavené, čo bol plus, ale inde zase bolo vidieť, že by to chcelo trochu oživiť. Cítila som, že škola má obrovský potenciál a fakt, že je súkromná, by jej mal otvárať dvere k inováciám. Niekedy som si však myslela, že sa na niektorých veciach zasekne a neposúva sa dopredu tak rýchlo, ako by mohla. Ale celkovo som si odtiaľ odniesla veľa a myslím si, že pre niekoho to môže byť úplne super voľba, len je asi dobré vedieť, že nie vždy všetko ide ako po masle.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, keď sa ma niekto pýta na Súkromnú ZUŠku na Bernolákovej v Ružomberku, mám hneď v hlave plno spomienok. Ja som tam chodila nejaký čas a musím povedať, že to bolo také&#8230; ako keby si otvorila čokoládku, kde máš raz bielu a raz horkú. Zo začiatku som bola úplne nadšená, veď predsa umelecká škola, to znie super, hlavne, keď má človek nejaké to hobby. Na jednej strane, niektorí pedagógovia boli fakt úžasní. Mala som pocit, že im naozaj záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a hlavne, aby nás to bavilo. Niekedy sa mi zdalo, že by dokázali zázraky aj s tými, čo nemali žiadny talent. Hodiny s nimi boli plné smiechu, energie a takej tej tvorivej pohody. Človek sa tam tešil a naozaj mi to dalo pocit, že som na správnom mieste. Bolo super, že sme mali možnosť ukázať sa aj na rôznych vystúpeniach, to bol vždy taký príjemný stres a potom obrovská radosť, keď to dopadlo dobre. To mi naozaj chýba. No na druhej strane, občas som narazila aj na takú, povedzme, menšiu prekážku. Stalo sa, že komunikácia občas trochu viazla, a to nielen s rodičmi, ale aj medzi nami študentmi a vedením. Niekedy som si pripadala, že nevieme, čo sa deje, alebo kedy sa čo presúva, a to vie byť dosť frustrujúce. A niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už boli možno takí unavení alebo vyhorení, že tie hodiny s nimi boli fakt nuda. Pamätám si, ako polovica triedy len tak sedela a čakala na zvonenie, lebo tam proste chýbala tá iskra, čo dokáže decká strhnúť. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skrátka tá energia a nadšenie tam neboli cítiť. Zdalo sa mi, že taká tá individuálna pozornosť chýbala, hlavne, keď nás bolo viac v triede. A ešte jedna vec, priestory. Akože, fajn, niektoré triedy boli super a moderne vybavené, čo bol plus, ale inde zase bolo vidieť, že by to chcelo trochu oživiť. Cítila som, že škola má obrovský potenciál a fakt, že je súkromná, by jej mal otvárať dvere k inováciám. Niekedy som si však myslela, že sa na niektorých veciach zasekne a neposúva sa dopredu tak rýchlo, ako by mohla. Ale celkovo som si odtiaľ odniesla veľa a myslím si, že pre niekoho to môže byť úplne super voľba, len je asi dobré vedieť, že nie vždy všetko ide ako po masle.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
