<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná základná umelecká škola Anima Libera Skalka 34, Lietavská Lúčka	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-anima-libera-skalka-34-lietavska-lucka/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-anima-libera-skalka-34-lietavska-lucka/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lucia		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-anima-libera-skalka-34-lietavska-lucka/#comment-9315</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lucia]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 19 Feb 2025 09:37:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-zakladna-umelecka-skola-anima-libera-skalka-34-lietavska-lucka/#comment-9315</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti so Súkromnou základnou umeleckou školou Anima Libera v Lietavskej Lúčke. Keď som ju objavila, tak som si hneď pomyslela, že názov Anima Libera – slobodná duša – to je presne niečo pre moju dcéru. Vždy bola taká kreatívna, plná nápadov a nechcela som, aby ju niekde len tak zviazali nejakými pravidlami, aké som zažila ja na ZUŠke pred sto rokmi. Spočiatku som bola úplne nadšená, a s ňou aj dcéra. Mala som pocit, že tí učitelia, čo tam boli, fakt žili pre to umenie a chceli to nadšenie predať aj deťom. Dcéra mi rozprávala, ako ich tam povzbudzujú, aby si skúšali rôzne veci, aby sa nebáli experimentovať. Pamätám si, ako mi hovorila, že tam naozaj môže byť sama sebou, čo je pre mňa ako rodiča tá najväčšia odmena. Videla som na nej, že sa teší na každú hodinu, lebo tam mala takú super partiu a učitelia boli fakt originálni. Naozaj to nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa im niečo odovzdať. A tie priestory? Zdalo sa mi, že sú celkom fajn, moderné, také iné, ako by človek čakal. Lenže postupom času som začala vnímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Zrazu som mala pocit, že sa tam dosť často striedajú učitelia. Raz si dcéra zvykla na jedného, ktorý jej fakt sadol, a potom ho zrazu vymenili za iného s úplne iným štýlom výučby. Pre dieťa je to potom strašne demotivujúce, lebo si buduje vzťah a potom začína odznova. Raz mi dcéra dokonca hovorila, že niektorí učitelia už neboli takí nadšení, ako na začiatku. Že polovica triedy sa na hodine nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nevedeli s tými deťmi tak potiahnuť, aby boli všetci zaujatí. Tiež som mala pocit, že komunikácia s rodičmi by mohla byť oveľa lepšia. Často som nevedela, čo sa deje, kedy sú nejaké vystúpenia, alebo prečo sa zmenil rozvrh. Pripadalo mi to občas dosť chaotické, hlavne keď sme sa snažili niečo dohodnúť. A úprimne, pri tej cene, akú za školu platíme, by som čakala trochu viac takej tej profesionálnej organizácie. Zdalo sa mi, že sa občas platilo veľa za to, čo sme v danom období dostali, hlavne keď sa mi dcéra sťažovala, že sa v triede viac-menej flákali. Mrzelo ma to, lebo tá myšlienka školy je naozaj super a verila som, že má na viac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, tak som si povedala, že sa podelím o naše skúsenosti so Súkromnou základnou umeleckou školou Anima Libera v Lietavskej Lúčke. Keď som ju objavila, tak som si hneď pomyslela, že názov Anima Libera – slobodná duša – to je presne niečo pre moju dcéru. Vždy bola taká kreatívna, plná nápadov a nechcela som, aby ju niekde len tak zviazali nejakými pravidlami, aké som zažila ja na ZUŠke pred sto rokmi. Spočiatku som bola úplne nadšená, a s ňou aj dcéra. Mala som pocit, že tí učitelia, čo tam boli, fakt žili pre to umenie a chceli to nadšenie predať aj deťom. Dcéra mi rozprávala, ako ich tam povzbudzujú, aby si skúšali rôzne veci, aby sa nebáli experimentovať. Pamätám si, ako mi hovorila, že tam naozaj môže byť sama sebou, čo je pre mňa ako rodiča tá najväčšia odmena. Videla som na nej, že sa teší na každú hodinu, lebo tam mala takú super partiu a učitelia boli fakt originálni. Naozaj to nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažili sa im niečo odovzdať. A tie priestory? Zdalo sa mi, že sú celkom fajn, moderné, také iné, ako by človek čakal. Lenže postupom času som začala vnímať aj veci, ktoré mi už tak nesedeli. Zrazu som mala pocit, že sa tam dosť často striedajú učitelia. Raz si dcéra zvykla na jedného, ktorý jej fakt sadol, a potom ho zrazu vymenili za iného s úplne iným štýlom výučby. Pre dieťa je to potom strašne demotivujúce, lebo si buduje vzťah a potom začína odznova. Raz mi dcéra dokonca hovorila, že niektorí učitelia už neboli takí nadšení, ako na začiatku. Že polovica triedy sa na hodine nudila a čakala na zvonenie, lebo to proste nevedeli s tými deťmi tak potiahnuť, aby boli všetci zaujatí. Tiež som mala pocit, že komunikácia s rodičmi by mohla byť oveľa lepšia. Často som nevedela, čo sa deje, kedy sú nejaké vystúpenia, alebo prečo sa zmenil rozvrh. Pripadalo mi to občas dosť chaotické, hlavne keď sme sa snažili niečo dohodnúť. A úprimne, pri tej cene, akú za školu platíme, by som čakala trochu viac takej tej profesionálnej organizácie. Zdalo sa mi, že sa občas platilo veľa za to, čo sme v danom období dostali, hlavne keď sa mi dcéra sťažovala, že sa v triede viac-menej flákali. Mrzelo ma to, lebo tá myšlienka školy je naozaj super a verila som, že má na viac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
