<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná SOŠ SD Jednota Vinohradská 48, Šamorín	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-sd-jednota-vinohradska-48-samorin/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-sd-jednota-vinohradska-48-samorin/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:50:09 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vieruška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-sd-jednota-vinohradska-48-samorin/#comment-8327</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vieruška]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 08 May 2025 10:39:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-sd-jednota-vinohradska-48-samorin/#comment-8327</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ako to vidím ja po tom, čo som tam pár rokov prežila, tá škola na Vinohradskej v Šamoríne, no je to taká vlastná kapitola. Vieš, keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania, predsa len súkromná škola, človek si myslí, že to bude pecka. A v niečom aj bola, v niečom zas nie. Mala som fakt radosť, že tie triedy boli celkom malé. To sa mi fakt páčilo, lebo nebolo to tak, že by si sa stratila v dave a nikto si ťa nevšimol. Keď som niečo nechápala, vždy sa mi venovali, a to nebolo tak, že by som mala pocit, že ich otravujem. Fakt sa snažili pomôcť, keď videli, že človek chce. To bolo naozaj super, cítila som sa tam tak nejak... osobnejšie. Aj tie učebne, hlavne tie, kde sme mali informatiku, boli celkom fajn. Nové počítače, nebola to nejaká stará šunka, čo by ti padala každých päť minút. V tomto smere sa snažili držať krok a to ma celkom bavilo. A prax? To bolo niečo, z čoho som bola fakt nadšená. Dostali sme sa do celkom zaujímavých firiem a videla som, ako to naozaj funguje. Nebolo to len o tom, že ti niekto niečo hovorí z knihy, ale videla som to na vlastné oči. Niektoré kamošky dokonca boli aj v zahraničí na praxi, to mi prišlo fakt ako super príležitosť. Ale zas, aby som nebola len pozitívna. Boli tam aj veci, ktoré ma dosť frustrovali. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí unavení, že im to je celkom jedno. Len si šli svoje, zozšit starý možno desať rokov a človek sa tam fakt nudil a odrátaval minúty do zvonenia. To nebolo tak, že by ti púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to bolo také bez života, bez iskry. Chýbalo mi tam, že by nás nejak viac motivovali, alebo priniesli niečo nové, moderné. A aj keď som spomínala tie super učebne, niekedy zas iné veci trvali večne, kým sa vybavili alebo opravili. Mala som taký pocit, že peniaze tam občas hrajú väčšiu rolu ako samotné vzdelávanie, alebo že sa to proste dosť vlečie. Aj tie mimoškolské aktivity, prišlo mi, že ich je tak pomenej, alebo sa o nich moc nevie. Človek by chcel aj niečo robiť po škole, ale nemala som pocit, že by tam bolo z čoho si moc vyberať. Celkovo to bola taká cesta, kde som sa niečo určite naučila a zažila, ale nebolo to vždy ružové. No tak, to bol môj pohľad na to celé.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ako to vidím ja po tom, čo som tam pár rokov prežila, tá škola na Vinohradskej v Šamoríne, no je to taká vlastná kapitola. Vieš, keď som tam nastupovala, mala som celkom veľké očakávania, predsa len súkromná škola, človek si myslí, že to bude pecka. A v niečom aj bola, v niečom zas nie. Mala som fakt radosť, že tie triedy boli celkom malé. To sa mi fakt páčilo, lebo nebolo to tak, že by si sa stratila v dave a nikto si ťa nevšimol. Keď som niečo nechápala, vždy sa mi venovali, a to nebolo tak, že by som mala pocit, že ich otravujem. Fakt sa snažili pomôcť, keď videli, že človek chce. To bolo naozaj super, cítila som sa tam tak nejak&#8230; osobnejšie. Aj tie učebne, hlavne tie, kde sme mali informatiku, boli celkom fajn. Nové počítače, nebola to nejaká stará šunka, čo by ti padala každých päť minút. V tomto smere sa snažili držať krok a to ma celkom bavilo. A prax? To bolo niečo, z čoho som bola fakt nadšená. Dostali sme sa do celkom zaujímavých firiem a videla som, ako to naozaj funguje. Nebolo to len o tom, že ti niekto niečo hovorí z knihy, ale videla som to na vlastné oči. Niektoré kamošky dokonca boli aj v zahraničí na praxi, to mi prišlo fakt ako super príležitosť. Ale zas, aby som nebola len pozitívna. Boli tam aj veci, ktoré ma dosť frustrovali. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí unavení, že im to je celkom jedno. Len si šli svoje, zozšit starý možno desať rokov a človek sa tam fakt nudil a odrátaval minúty do zvonenia. To nebolo tak, že by ti púšťali filmy, aby zabili čas, ale proste to bolo také bez života, bez iskry. Chýbalo mi tam, že by nás nejak viac motivovali, alebo priniesli niečo nové, moderné. A aj keď som spomínala tie super učebne, niekedy zas iné veci trvali večne, kým sa vybavili alebo opravili. Mala som taký pocit, že peniaze tam občas hrajú väčšiu rolu ako samotné vzdelávanie, alebo že sa to proste dosť vlečie. Aj tie mimoškolské aktivity, prišlo mi, že ich je tak pomenej, alebo sa o nich moc nevie. Človek by chcel aj niečo robiť po škole, ale nemala som pocit, že by tam bolo z čoho si moc vyberať. Celkovo to bola taká cesta, kde som sa niečo určite naučila a zažila, ale nebolo to vždy ružové. No tak, to bol môj pohľad na to celé.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
