<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Súkromná SOŠ polytechnická DSA Novozámocká 220, Nitra	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-polytechnicka-dsa-novozamocka-220-nitra/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-polytechnicka-dsa-novozamocka-220-nitra/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Tue, 21 Oct 2025 15:49:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Martinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-polytechnicka-dsa-novozamocka-220-nitra/#comment-8422</link>

		<dc:creator><![CDATA[Martinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 21 Oct 2025 15:49:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/sukromna-sos-polytechnicka-dsa-novozamocka-220-nitra/#comment-8422</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si vyberala strednú, chcela som určite niečo, kde sa naučím aj niečo praktické a nielen suchú teóriu z kníh. Preto ma Súkromná SOŠ polytechnická DSA v Nitre celkom zaujala. Na začiatku som mala pocit, že to bude fakt super, lebo sľubovali všelijaké moderné veci a vybavenie, čo znelo fakt lákavo. A musím povedať, že v niektorých veciach to naozaj splnili. Napríklad, niektoré dielne boli naozaj dobre vybavené a keď sa človek dostal k praxi vo väčšej firme, to bola pre mňa jedna z najlepších skúseností. Tam som si naozaj uvedomila, že to, čo sa učíme, má zmysel a že sa mi to bude hodiť. Tam som mala pocit, že som sa fakt posunula a niečo sa naučila. Ale potom príde zase tá druhá stránka. Lebo to nebolo tak, že by to takto fungovalo vo všetkých predmetoch alebo u všetkých. Mala som aj také chvíle, že som si pripadala, akoby som sedela na hodine, kde učiteľka len čítala z učebnice a polovica triedy už spala alebo si ťukala do mobilu pod lavicou. Vtedy som si hovorila, že tak toto ma teda nebaví ani trochu a čakala som len na zvonenie. Zdá sa mi, že niektorí učitelia už boli takí unavení alebo možno im už chýbala nejaká motivácia, lebo to bolo cítiť na atmosfére v triede. Na druhej strane, zase boli predmety, kde to išlo úplne inak. Tam bolo vidieť, že učiteľku jej práca baví, snažila sa nám všetko vysvetliť a aj keď to bolo náročné, nebolo to nudné. Práve vďaka takýmto ľuďom som naozaj vydržala a tešila som sa na tie konkrétne hodiny. Myslím, že je tam dosť šikovných ľudí, ale niekedy sa stratia v takom celkovom pocite, že to tam ide tak nejak automaticky. Často som rozmýšľala, že za tie peniaze, čo sa platia, by to možno mohlo byť trošku osobnejšie, alebo že by sa viac riešili veci, ktoré nás trápia alebo nám idú ťažšie. Ale zas, stretla som tam aj super kamarátov a to je tiež dosť dôležité, lebo tá komunita tam je celkom fajn. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niekedy to tak pôsobilo, akoby sa už nič iné nedalo robiť, len prežiť hodinu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si vyberala strednú, chcela som určite niečo, kde sa naučím aj niečo praktické a nielen suchú teóriu z kníh. Preto ma Súkromná SOŠ polytechnická DSA v Nitre celkom zaujala. Na začiatku som mala pocit, že to bude fakt super, lebo sľubovali všelijaké moderné veci a vybavenie, čo znelo fakt lákavo. A musím povedať, že v niektorých veciach to naozaj splnili. Napríklad, niektoré dielne boli naozaj dobre vybavené a keď sa človek dostal k praxi vo väčšej firme, to bola pre mňa jedna z najlepších skúseností. Tam som si naozaj uvedomila, že to, čo sa učíme, má zmysel a že sa mi to bude hodiť. Tam som mala pocit, že som sa fakt posunula a niečo sa naučila. Ale potom príde zase tá druhá stránka. Lebo to nebolo tak, že by to takto fungovalo vo všetkých predmetoch alebo u všetkých. Mala som aj také chvíle, že som si pripadala, akoby som sedela na hodine, kde učiteľka len čítala z učebnice a polovica triedy už spala alebo si ťukala do mobilu pod lavicou. Vtedy som si hovorila, že tak toto ma teda nebaví ani trochu a čakala som len na zvonenie. Zdá sa mi, že niektorí učitelia už boli takí unavení alebo možno im už chýbala nejaká motivácia, lebo to bolo cítiť na atmosfére v triede. Na druhej strane, zase boli predmety, kde to išlo úplne inak. Tam bolo vidieť, že učiteľku jej práca baví, snažila sa nám všetko vysvetliť a aj keď to bolo náročné, nebolo to nudné. Práve vďaka takýmto ľuďom som naozaj vydržala a tešila som sa na tie konkrétne hodiny. Myslím, že je tam dosť šikovných ľudí, ale niekedy sa stratia v takom celkovom pocite, že to tam ide tak nejak automaticky. Často som rozmýšľala, že za tie peniaze, čo sa platia, by to možno mohlo byť trošku osobnejšie, alebo že by sa viac riešili veci, ktoré nás trápia alebo nám idú ťažšie. Ale zas, stretla som tam aj super kamarátov a to je tiež dosť dôležité, lebo tá komunita tam je celkom fajn. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale niekedy to tak pôsobilo, akoby sa už nič iné nedalo robiť, len prežiť hodinu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
